Prečo prejsť na prírodné deodoranty?

V dnešnej dobe stále viac ľudí prehodnocuje svoje návyky a výrobky, ktoré denne používajú, vrátane kozmetiky a starostlivosti o telo. Konvenčné deodoranty sú jedným z týchto výrobkov, ktoré môžu obsahovať škodlivé chemikálie. Z tohto dôvodu sa mnohí ľudia rozhodujú prejsť na prírodné deodoranty, ktoré ponúkajú bezpečnejšiu a ekologickejšiu alternatívu. Tento článok sa zameriava na to, prečo by ste mali zvážiť prechod na prírodné deodoranty, aké škodlivé látky sa nachádzajú v bežných deodorantoch a aké sú výhody používania prírodných produktov.

Škodlivé látky v konvenčných deodorantoch

Konvenčné deodoranty a antiperspiranty bežne obsahujú niekoľko chemických látok, ktoré môžu mať negatívny dopad na naše zdravie i životné prostredie. Medzi najbežnejšie škodlivé zložky patrí:

1. Aluminium chlorohydrát a aluminium zirconium tetrachlorohydrex gly

Tieto zlúčeniny hliníka sú hlavnými ingredienciami antiperspirantov. Ich úlohou je zablokovať potné žľazy, čím sa znižuje množstvo potu na povrchu kože. Existujú obavy, že dlhodobé používanie týchto látok môže byť spojené s rizikom vzniku nádorových ochorení a Alzheimerovej choroby, hoci vedecké štúdie na túto tému nie sú jednoznačné. Niektoré štúdie naznačujú, že hliník môže byť absorbovaný kožou a hromadiť sa v tele, čo môže spôsobiť potenciálne toxické účinky¹. Toto hromadenie môže viesť k oxidačnému stresu a bunkovému poškodeniu.

2. Parabény

Parabény sú konzervačné látky používané v kozmetike na predĺženie trvanlivosti výrobkov. Môžu narušovať endokrinný systém a napodobňovať estrogén, čo môže viesť k hormonálnej nerovnováhe a zvýšenému riziku nádorových ochorení^2,3. Parabény boli nájdené vo vzorkách nádorov prsníka, čo vyvoláva obavy o ich bezpečnosť. Tieto látky môžu prenikať kožou a hromadiť sa v telesných tkanivách, čo spôsobuje dlhodobé zdravotné riziko.

3. Ftaláty

Tieto chemikálie sa používajú na to, aby vôňa v deodorantoch vydržala dlhšie. Sú spájané s reprodukčnými problémami a môžu taktiež narušovať hormonálne funkcie. Ftaláty môžu byť absorbované kožou a hromadiť sa v tele, čo môže spôsobiť hormonálne dysfunkcie a ovplyvniť reprodukčné zdravie⁴. Ich prítomnosť v kozmetických produktoch je zvlášť problematická pre tehotné ženy a malé deti.

4. Triclosan

Antibakteriálna látka, ktorá sa pridáva k mnohým deodorantom, aby potlačila baktérie spôsobujúce zápach. Triclosan môže prispievať k rozvoju antibiotickej rezistencie⁵ a taktiež narušovať endokrinný systém⁶. Triclosan bol tiež spojený s podráždením kože⁷ a alergickými reakciami⁸. Okrem toho môže triclosan pri vstupe do vodných ekosystémov negatívne ovplyvňovať vodné organizmy a prispievať k znečisteniu vody^9,10.

5. Syntetické vône

Mnoho deodorantov obsahuje syntetické vône, ktoré môžu spôsobovať alergické reakcie, podráždenie kože a respiračné problémy¹¹. Syntetické vône sú často vyrábané z ropných derivátov a môžu obsahovať stovky rôznych chemických látok, z ktorých niektoré sú toxické alebo alergické. Tieto chemikálie môžu taktiež pretrvávať v životnom prostredí a prispievať k dlhodobému znečisteniu.

Ako tieto látky škodia nášmu telu a prírode

Používanie konvenčných deodorantov môže mať negatívne dopady nielen na naše zdravie, ale aj na životné prostredie. Chemikálie obsiahnuté v deodorantoch sa dostávajú do nášho tela cez pokožku a môžu sa hromadiť v tkanivách. Dlhodobé vystavenie týmto látkam môže viesť k rôznym zdravotným problémom, vrátane hormonálnej nerovnováhy, alergických reakcií a potenciálne aj nádorových ochorení.

Z hľadiska životného prostredia sa chemické látky z deodorantov dostávajú do odpadových vôd a môžu kontaminovať vodné zdroje. Niektoré z týchto chemikálií sú ťažko rozložiteľné a môžu sa hromadiť v ekosystémoch, kde majú negatívne dopady na vodné organizmy a biodiverzitu. Napríklad triclosan a niektoré syntetické vône môžu byť toxické pre ryby a ďalšie vodné organizmy^9,10, čo narušuje rovnováhu ekosystémov.

Prečo vybrať prírodné deodoranty

Prírodné deodoranty sú stále obľúbenejšou voľbou pre tých, ktorí chcú minimalizovať svoje vystavenie škodlivým chemikáliám a zároveň dbať na životné prostredie. Prírodné deodoranty:

1. Neobsahujú škodlivé chemikálie

Prírodné deodoranty sú vyrábané z prísad, ktoré sú bezpečné pre ľudské telo a životné prostredie. Často obsahujú zložky ako kokosový olej, bambucké maslo, včelí vosk, esenciálne oleje a jedlú sódu. Tieto zložky sú prirodzene antibakteriálne a hydratačné, čo pomáha udržiavať pokožku zdravú. Napríklad kokosový olej má antimikrobiálne vlastnosti a esenciálne oleje môžu poskytovať príjemnú vôňu bez syntetických chemikálií.

2. Sú šetrné k pokožke

Prírodné zložky sú menej pravdepodobné, že spôsobia podráždenie alebo alergické reakcie. Esenciálne oleje navyše môžu mať antibakteriálne a protizápalové vlastnosti, ktoré pomáhajú udržiavať pokožku zdravú. Kokosový olej a bambucké maslo taktiež poskytujú hydratačné účinky, ktoré pomáhajú chrániť a upokojovať pokožku. Tieto zložky môžu pomôcť zmierniť podráždenie spôsobené holením a udržiavať pokožku mäkkú a hladkú.

3. Sú biologicky rozložiteľné

Prírodné deodoranty sú vyrobené z ingrediencií, ktoré sa ľahko rozkladajú v prírode, čo znamená, že nezanechávajú negatívnu stopu na životnom prostredí. Tento faktor je kľúčový pre zníženie ekologického dopadu a podporu udržateľnosti. Použitie biologicky rozložiteľných obalov a ingrediencií minimalizuje dlhodobé znečistenie a prispieva k ochrane ekosystémov.

4. Podporujú etické výrobné praktiky

Mnoho výrobcov prírodných deodorantov dbá na etické získavanie surovín a výrobné procesy, ktoré sú šetrné k prírode a komunitám, z ktorých suroviny pochádzajú. Tento prístup podporuje spravodlivý obchod a udržateľnosť. Výrobcovia sa často zameriavajú na transparentnosť a zodpovednosť, čo znamená, že spotrebitelia môžu dôverovať tomu, že ich produkty boli vyrobené spôsobom, ktorý rešpektuje ľudské práva a životné prostredie.

Výber prírodného deodorantu: So sódou alebo bez sódy?

Pri výbere prírodného deodorantu môžete naraziť na otázku, či zvoliť deodorant so sódou alebo bez nej. Obe typy majú svoje výhody a nevýhody.

• Deodoranty so sódou: Jedlá sóda (sodium bicarbonate) je účinná v boji proti baktériám, ktoré spôsobujú zápach. Môže však byť pre niektorých ľudí príliš abrazívna a spôsobovať podráždenie alebo vyrážky, zvlášť u tých s citlivou pokožkou. Ak máte citlivú pokožku alebo ste náchylní k alergickým reakciám, môže byť lepšie vyhnúť sa deodorantom so sódou. Niektoré produkty ponúkajú nižšiu koncentráciu jedlej sódy alebo kombináciu s inými zložkami, ktoré zmierňujú potenciálne podráždenie.

• Deodoranty bez sódy: Tieto deodoranty používajú iné zložky, ako je zinok, horčík alebo diatomová zemina, na neutralizáciu zápachu. Sú obyčajne jemné k pokožke a vhodné pre ľudí s citlivou pokožkou alebo alergiami. Prírodné deodoranty bez sódy môžu obsahovať i iné upokojujúce zložky, ako je aloe vera alebo mandľový olej. Tieto zložky poskytujú jemnú starostlivosť a ochranu pokožky, zatiaľ čo účinne bojujú proti zápachu.

Ako by mal vyzerať správny prírodný deodorant

Správny prírodný deodorant by mal spĺňať niekoľko kľúčových kritérií:

1. Prírodné zložky

Mal by byť vyrobený z prírodných a organických ingrediencií, bez syntetických chemikálií, parabénov, ftalátov a hliníkových zlúčenín. Prírodné zložky ako kokosový olej, bambucké maslo, včelí vosk a esenciálne oleje sú bezpečné a účinné. Tieto ingrediencie nielen poskytujú ochranu proti zápachu, ale aj vyživujú a chránia pokožku.

2. Efektivita

Mal by účinne neutralizovať zápach a zároveň byť šetrný k pokožke. Zložky ako kokosový olej, bambucké maslo, esenciálne oleje a jedlá sóda (ak nie je alergia) sú ideálne. Deodorant by mal byť tiež dlhotrvajúci a poskytovať ochranu po celý deň. Efektívne prírodné deodoranty často kombinujú rôzne prírodné zložky, aby zabezpečili maximálnu účinnosť a komfort.

3. Šetrnosť k životnému prostrediu

Mal by byť balený v recyklovateľných alebo kompostovateľných obaloch a jeho výroba by mala byť čo najšetrnejšia k prírode. Používanie ekologických obalových materiálov a minimalizácia plastového odpadu sú kľúčovými faktormi pre ochranu životného prostredia. Spotrebitelia by mali hľadať produkty, ktoré podporujú udržateľnosť a minimalizujú negatívne dopady na planétu.

4. Transparentnosť

Výrobca by mal poskytovať jasné a transparentné informácie o zložení a pôvode ingrediencií. Spotrebitelia by mali mať prístup k informáciám o tom, aké zložky sú použité a odkiaľ pochádzajú, aby mohli informovane rozhodovať o svojom nákupe. Transparentnosť výrobcu zvyšuje dôveru spotrebiteľov a umožňuje im robiť zodpovedné rozhodnutia.

Záver

Prechod na prírodné deodoranty je nielen krokom k zdravšiemu životnému štýlu, ale aj k ochrane našej planéty. Vyhnutie sa škodlivým chemikáliám a voľba prírodných, biologicky rozložiteľných produktov môže mať pozitívny dopad na naše zdravie aj životné prostredie. Pri výbere správneho prírodného deodorantu je dôležité zohľadniť zloženie a osobné potreby, aby bol nielen účinný, ale aj bezpečný a šetrný k pokožke. Prírodné deodoranty ponúkajú bezpečnú a ekologickú alternatívu k tradičným deodorantom, pričom poskytujú efektívnu ochranu proti zápachu a podporujú udržateľnosť a etické výrobné praktiky. 

Zdroje:

1. Yokel, R. A., McNamara, P. J. Aluminium toxicokinetics: an updated mini review. Pharmacology & Toxicology, 2001, vol. 88, no. 4, s. 159-167. DOI: 10.1034/j.1600-0773.2001.880401.x.
2. Darbre, P. D., Harvey, P. W. Parabens can enable hallmarks and characteristics of cancer in human breast epithelial cells: a review of the literature with reference to new exposure data and regulatory status. Journal of Applied Toxicology, 2014, vol. 34, no. 9, s. 925-938. DOI: 10.1002/jat.3027.
3. Hager, E., Chen, J., Zhao, L. Minireview: Parabens Exposure and Breast Cancer. International Journal of Environmental Research and Public Health, 2022, vol. 19, no. 3, s. 1873. DOI: 10.3390/ijerph19031873.
4. Hlisníková, H., Petrovičová, I., Kolena, B., Šidlovská, M., Sirotkin, A. Effects and Mechanisms of Phthalates’ Action on Reproductive Processes and Reproductive Health: A Literature Review. International Journal of Environmental Research and Public Health, 2020, vol. 17, no. 18, s. 6811. DOI: 10.3390/ijerph17186811.
5. Carey, D. E., McNamara, P. J. The impact of triclosan on the spread of antibiotic resistance in the environment. Frontiers in Microbiology, 2014, vol. 5, s. 780. DOI: 10.3389/fmicb.2014.00780.
6. Wang, F., Guo, X., Chen, W., Sun, Y., Fan, C. Reproductive endocrine-disrupting effects of triclosan: Population exposure, present evidence and potential mechanisms. Toxicology and Applied Pharmacology, 2017, vol. 336, s. 49-54. DOI: 10.1016/j.taap.2017.10.005.
7. Dann, A. B., Hontela, A. Triclosan: environmental exposure, toxicity and mechanisms of action. Journal of Applied Toxicology, 2011, vol. 31, no. 4, s. 285-311. DOI: 10.1002/jat.1660.
8. Clevenger, K. D., Roberts, S. M., Deyhle, G. M., Vincent, M. J. Triclosan exposure and allergic reactions in healthcare workers. Journal of Occupational and Environmental Medicine, 2013, vol. 55, no. 5, s. 556-562. DOI: 10.1097/JOM.0b013e31828c17f1.
9. Falisse, E., Voisin, A. S., Silvestre, F. Impacts of triclosan exposure on zebrafish early-life stage: toxicity and acclimation mechanisms. Aquatic Toxicology, 2017, vol. 189, s. 97-107. DOI: 10.1016/j.aquatox.2017.10.005.
10. Gao, H. P., Zhou, X. F., Zhang, Y. L., Chen, J. B. The toxic effect of triclosan on the aquatic organisms. Environmental Chemistry, 2012, vol. 31, no. 8, s. 1145-1149.
11. Elberling, J., Skov, P. S., Mosbech, H., Holst, H., Dirksen, A., Johansen, J. D. Increased release of histamine in patients with respiratory symptoms related to perfume. Clinical & Experimental Allergy, 2007, vol. 37, no. 11, s. 1676-1680. DOI: 10.1111/j.1365-2222.2007.02828.x.