Prečo používať prírodnú kozmetiku?

Zhrnúť by sa to dalo veľmi jednoducho: vždy, keď sa vraciame k prírode a tomu, čo je pre naše telo najprirodzenejšie, je to tá najlepšia cesta k spokojnosti a k zdraviu. Toto by vám však asi nestačilo na to, aby ste sa zamysleli nad tým, aké produkty používate, a asi by ste ani žiadne zmeny k lepšiemu neurobili. Podľa mňa je dôležité chápať súvislosti, preto vám v dnešnom článku celú problematiku osvetlím. Nebojte, laicky, zrozumiteľne a prakticky. Tak, aby ste pochopili, prečo svoju kozmetickú taštičku či skrinku s drogériou prejsť a pretriediť.

Prečo riešiť kozmetiku

Ako prvá otázka, ktorá vám asi príde na myseľ je, prečo by sme mali riešiť to, akú kozmetiku používame. Dôvod je veľmi jednoduchý a logický. Naša koža je plochou najväčší orgán nášho tela a je neustále v kontakte s okolitým prostredím. Práve v pokožke máme veľa receptorov (dotyku, bolesti, receptory na chlad,..) a látok, ktoré reagujú na svetlo, ktoré na našu kožu dopadá a podobne. Rovnako tak má naša koža veľa pórov, ktoré my okom nevidíme, ale sú to práve ony, cez ktoré koža dýcha, vylučuje pot a odpadové látky, ale skrze nich aj látky do tela prijíma.

Do nášho tela sa cez pokožku teda dostávajú látky zo:

• vzduchu
• vody
• pôdy
• oblečenia
• čistiacich prostriedkov, drogérie a kozmetiky,..

My môžeme svojím konaním a voľbami ovplyvniť, či budú tieto látky nášmu zdraviu nezávadné, alebo naopak zdraviu škodlivé. No a keď sa pozrieme na zloženie klasického kozmetického výrobku, jednoducho nám dôjde, že to asi nič zdravé nebude. Nič veľmi sa z etikety nedozvieme, pretože v zložení je napísané množstvo cudzích názvov, ktoré takmer nejdú vysloviť. Jedná sa skoro so 100% istotou o látky umelé, chemické a vyrobené v laboratóriu.

Množstvo kozmetických produktov

Položme si tiež otázku. Je naozaj potrebné mať toľko produktov na starostlivosť o seba? Naozaj potrebujeme 2 krémy na každú časť nášho tela? Nevie sa snáď naša pokožka sama čistiť, hydratovať, udržiavať v kondícii? Samozrejme, že vie.

Veľa zdravotných problémov, najmä s ekzémom, akné, mastením, vysušovaním či starnutím, si zlepšíme už len tým, že zredukujeme množstvo kozmetických prípravkov, ktoré používame. Ďalším krokom je ich výmena za vhodnejšie alternatívy. Ingrediencie obsiahnuté v kozmetike nie sú jediným úskalím, ale je ním aj ich balenie.¹ Čím viac produktov kupujeme, tým viac plastu sa musí vyprodukovať. Výrobcovia certifikovanej prírodnej kozmetiky berú ohľad aj na túto oblasť a regulujú aj bezpečnú výrobu a používanie obalov na dané produkty. Chemikálie z plastu sa následne uvoľňujú aj do obsahu produktu, ktorý my používame.

Kvalita a zloženie

Kvalita a zloženie, to je potrebné sledovať a riešiť nielen pri potravinách, ktoré konzumujeme (pôsobia na naše telo zvnútra), ale aj pri kozmetických produktoch (pôsobia na naše telo najprv zvonku, potom sa dostávajú dovnútra). Konkrétnym látkam, ktorým by sme sa v kozmetike mali vyhnúť, sa budeme venovať už čoskoro v ďalšom článku. Dnes je potrebné, aby sme pochopili, prečo to vôbec máme riešiť.

Prírodná vs. konvenčná kozmetika

Na trhu je množstvo produktov, z ktorých si môžeme vyberať. Najviac je však tých konvenčných, zdraviu škodlivých produktov, ktoré majú za účel jediné: finančný zisk. Sú vyrábané masovo, nedbá sa na kvalitu ani zloženie. Často sú v nej používané látky, ktoré sú v niektorých štátoch dokonca zakázané, pretože sa preukázalo, že sú zdraviu škodlivé. Výrobcovia si však dokážu nájsť cesty, ako rôzne veci obísť. Je to najmä použitím ich „bezpečného množstva“ – viac si k tomu povieme nižšie.

Konvenčná kozmetika obsahuje pôvodne prírodné látky, ktoré sú chemicky upravené a strácajú teda svoj cenný potenciál aj živiny. Ďalej sa do kozmetiky pridávajú látky čisto chemické, teda tie, ktoré vznikli priamo v laboratóriu. Jedná sa najčastejšie o rôzne konzervanty, parabény, silikóny, ropné zložky, umelé vône a pod. Umelé a chemické látky nie sú pre naše telo využiteľné a iba zaťažujú náš organizmus a predovšetkým detoxikačné ústrojenstvo. Naopak prírodná kozmetika využíva potenciál rastlín a prírody všeobecne. V prírode totiž nájdeme veľa rastlín a látok, ktoré dokážu spomaliť starnutie, podporia uzdravenie poškodenej pokožky (popáleniny, odreniny,..), pomôžu nám s liečením kožných problémov (akné, ekzém, vyrážky, alergické reakcie,...) atď.

Pokiaľ začneme používať prírodnú kozmetiku, radikálne tým znížime príjem toxínov, ktorý je už aj tak v dnešnej dobe obrovský.

• Globálne nás trápi znečistený vzduch
• Voda, ktorá obsahuje mikroplasty², kovy, zvyšky liečiv, hormonálnych antikoncepcií,...
• Potraviny, ktoré konzumujeme sú často pestované na chudobnej pôde, takže sú striekané chemikáliami a sú geneticky upravované v laboratóriu 
• Živočíšne produkty, ktoré máme vo svojom jedálničku, pochádzajú z konvenčných veľkochovov, kde sú zvieratá úplne odstrihnuté od voľného žitia, svetla, trávy – prirodzeného prostredia, a naopak sú vystavené veľkému množstvu stresu. Veľmi často sú im podávané nekvalitné krmivá, liečivá, antibiotiká a hormóny. To všetko sa akumuluje v ich mäse a orgánoch a to my potom konzumujeme.
   

Takže podčiarknuté, sčítané, príjem toxínov v dnešnej dobe je naozaj nemalý. A schopnosť nášho organizmu je odfiltrovať sa tiež znižuje. Teraz otázka na každého z nás. Chceme si túto toxicitu ešte zvyšovať tým, že používame nevhodnú kozmetiku? Ja dúfam, že vaša odpoveď znie nie.

Dopady používania konvenčnej kozmetiky na naše zdravie

Ako už sme si povedali vyššie, umelé a chemické látky z bežných kozmetických výrobkov nie sú pre naše telo prospešné. Teraz sa pozrieme na to prečo.

Najväčším úskalím je, že množstvo chemických látok je v kozmetike povolené, sú tiež stanovené ich bezpečné množstvá, a preto sa zdajú byť neškodlivé. Avšak, čo si veľa z nás neuvedomuje je, že keď používame viac prípravkov, tieto bezpečné hranice látok sa sčítajú, nahromadia a ľahko začnú škodiť.³ Nemali by sme sa teda spoliehať na to, že istá hranica určitej látky je ešte v poriadku, pretože nikdy nikto nie je schopný povedať, aké množstvo je škodlivé práve pre nás a naozaj s akým množstvom daných látok prídeme do kontaktu. Výskumy tiež často sledujú len krátkodobé dopady a vedľajšie účinky látok, je však potrebné pozrieť sa na to predovšetkým z dlhodobého hľadiska. Málokto však testuje, či je pre nás bezpečný produkt pri jeho používaní po dobu 3, 5 alebo 10 rokov.

Ničenie buniek

Všetky naše bunky majú na svojom povrchu nemalé množstvo rôznych receptorov, na ktoré sa neustále viažu nejaké látky. Vďaka tomu, že sa na receptor bunky naviaže istá látka, odovzdá bunke informáciu a pokyny, ako sa má správať a ako má pracovať. Chemické látky okupujú bunkové receptory a na bunku sa teda potom nemôžu nadviazať iné látky. Týmto spôsobom dochádza k tomu, že bunka nevie, čo má robiť, neplní svoju prácu a mení sa na bunku patogénne. V tele sa postupne hromadia tieto nefunkčné bunky a pribúda ich viac a viac na úkor tých zdravých a funkčných. Takto začína starnutie, vznik zdravotných problémov, alergií, rakoviny a tak ďalej.

Hormonálne disruptory

Veľa látok v kozmetike napodobňuje telu vlastné hormóny, to znamená, že látky z kozmetiky predstierajú, že sú naše vlastné hormóny a začnú sa viazať na bunky a vytláčať naše hormóny. Časom dôjde k tomu, že naše telo prestane tvoriť hormóny (potom vzniká napríklad znížená činnosť štítnej žľazy – hypotyreóza), alebo začne tvoriť nadmieru hormónov (dochádza k hypertyreóze – zvýšená činnosť štítnej žľazy).

Ďalej sú veľkou problematikou látky zvanej xenoestrogény⁶. To sú látky obsiahnuté v kozmetike a hojne tiež v plastových výrobkoch, ktoré sa v tele správajú ako náš hormón estrogén.⁷ U žien je to problém v súvislosti s cyklom. Pri nadmiere xenoestrogénov môže dochádzať k tomu, že ženské telo nebude tvoriť dostatok svojho estrogénu, naruší sa jej menštruačný cyklus, môžu vznikať cysty, zápaly, dochádza k nepravidelnej, silnej a veľmi bolestivej menštruácii. Rovnako je narušená ovulácia ženy a dochádza k znižovaniu jej plodnosti. U mužov robia xenoestrogény aj paseku, pretože narúšajú pomer test0sterónu voči estrogénu. Mužom teda hrozí znížené libido, znížená tvorba spermií a úroveň ich kvality i životnosti, neplodnosť a presun viac do úlohy ženskej - laicky povedané: muž sa začína dostávať viac do ženskej energie. To je spôsobené práve rapídnym poklesom hlavného "mužského" hormónu test0sterónu a nadmerným zvýšením množstva "ženského" hormónu estrogénu.

Toxická záťaž

Umelé a toxické látky z kozmetiky sú pre naše telo nevyužiteľné, a preto sa potom ukladajú do orgánov a podkožného tuku. Takto sa nám časom ich množstvo v tele zvyšuje, dochádza teda k celkovému zvyšovaniu toxicity tela a jednotlivé orgány znižujú svoju funkčnosť.⁸ Práve to je dôsledkom zlyhávania základných telesných systémov, telo sa skrátka nestíha so všetkými škodlivinami vysporiadať, takže sa znižuje aj detoxikačná kapacita pečene.⁹ Nárast toxicity a pokles schopnosti tela pracovať optimálne je dokonalým prostredím pre vznik chorôb.

Kozmetick prípravky, napr. dezodoranty, veľmi často obsahujú hliník, ktorý okrem iného upcháva našu pokožku, ktorá potom nemôže dýchať a vylučovať škodliviny cez pot von. Ďalej je v kozmetike tiež značné množstvo iných kovov, ktoré zvyšujú celkovú toxicitu tela, ale tiež môžu ovplyvňovať to, aké žiarenie naše telo prijíma či odráža. To znamená, že pokiaľ sme vystavení nejakej radiácii, naše telo ju viac priťahuje práve vďaka vodivosti kovov. Alebo naopak v prípade hliníka naše telo odráža UV svetlo, ktoré my však potrebujeme na správnu reguláciu hormónov.¹⁰ Je nutné spomenúť, že nejaké množstvo určitých kovov naše telo potrebuje, avšak buďte si istí, že si ich hladiny veľmi starostlivo reguluje. Problém nastáva, ak tieto kovy prijímame nadmerne a z neprirodzených zdrojov, ako je napríklad naša strava. Akonáhle je toxická záťaž tela už veľmi vysoká, naše imunitné bunky s novo prichádzajúcimi patogénmi nestíhajú bojovať a môže to dôjsť do bodu, kedy sa imunita obráti proti telu vlastným bunkám a rozvinie sa autoimunitné ochorenie.

Narušenie kožného mikrobiómu 

Mikrobióm máme po celom našom tele. Najviac je známy ten črevný a kožný, ale ďalej máme aj ústny, vaginálny, alebo napríklad aj vlasový. Náš kožný mikrobióm ihneď reaguje so všetkým, s čím príde naša pokožka do styku. Stav nášho mikrobiomu je zásadný pre naše zdravie, pretože udržuje patogénne baktérie na uzde a vytvára takzvaný mikrobiálny biofilm, ktorý zabraňuje prieniku škodlivín do tela. Pokiaľ používame kozmetiku plnú chemických látok, tento prírodný biofilm si narúšame a tieto škodlivé látky sa dostávajú do tela ľahšie.¹¹

Dopady na nervovú sústavu

Zvýšená toxicita tela má vplyv na chod našej nervovej sústavy. Škodlivé látky sa veľmi ľahko viažu na mozgové bunky a znižujú teda funkčnosť mozgu. Ďalej sa to prepája s narušením hormonálnej sústavy a tým všetkým potom vytvárame vhodnejšie prostredie pre vznik autizmu, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby⁸, dyslexie a tak ďalej. Je dokázané, že zvýšená toxicita detí zabraňuje vývoju ich mozgu, deti sú potom oneskorené vo svojom vývoji a trpia na rôzne autoimunitné ochorenia. Toxická záťaž je u detí zvýšená aj vďaka nahromadeniu toxínov v tele matky – cez počatie potomka dostáva telo príležitosť sa od týchto toxínov očistiť, uloží ich teda do plodu.⁸ Zmienim tu aj znovu hliník, ktorý sa veľmi ľahko usadzuje v tkanive mozgu a bráni tak jeho optimálnemu fungovaniu.^14,15

Negatívny dopad na ekosystém

Toxické látky, ktoré sú v kozmetike použité, sa ďalej dostávajú do vôd a tým ničia náš ekosystém.³ Konkrétne si to môžeme predstaviť takto: natrieme sa opaľovacím krémom, alebo sa umývame v sprche a všetky tieto chemikálie odchádzajú preč. Bohužiaľ nie je možné všetko z vody vyčistiť, a tak sa látky vo vode a v prírode kumulujú. Z tejto vody žijú aj iné živočíchy a rastliny a chemikálie sa teda dostávajú aj do nich. Kolobeh sa uzatvára a nikdy nekončí, pretože my tieto „zanesené“ rastliny i zvieratá konzumujeme. Zároveň je aj produkcia týchto kozmetických výrobkov veľmi nepriaznivá pre prírodu. Počas procesu výroby vzniká veľké množstvo odpadu a chemikálie sa vypúšťa rovno do prírody. Produkcia prírodnej kozmetiky je prívetivejšia pre prírodu i spoločnosť: šetrí energiu, minimalizuje vznik odpadu a vypúšťanie chemických látok do okolitého prostredia. ³ Ďalším bodom môžu byť látky uvoľňované napr. z parfumov a iných vôní – uvoľňujú sa do vzduchu a my ich dýchame tiež.¹

Slovo na záver

Ja myslím, že pre dnes by to už stačilo. Výstrah sme si predstavili až až. Príjem toxínov z kozmetiky naozaj nie je niečo, čo potrebujeme a čomu by sme sa mali dobrovoľne vystavovať. Trápia vás už dlhodobo rôzne zdravotné problémy (kožné, hormonálne, tráviace, alebo aj autoimunitné), ale stále používate klasickú kozmetiku? No, možno je na čase zlepšiť aj túto oblasť životného štýlu. Pevne verím, že vás tento článok privedie k zamysleniu a ešte lepšie k akčným krokom.

Michaela Majerová

₁ https://kitenest.co.uk/blogs/news/how-do-cosmetics-impact-the-environment

₂ Bilal, M.; Mehmood, S.; Iqbal, H.M.N. The Beast of Beauty: Environmental and Health Concerns of Toxic Components in Cosmetics. Cosmetics 2020

₃ https://efectocolibri.com/bad-for-your-skin-and-the-planet-conventional-cosmetics/

₄ Bilal, M.; Mehmood, S.; Iqbal, H.M.N. The Beast of Beauty: Environmental and Health Concerns of Toxic Components in Cosmetics. Cosmetics 2020

₅ NICOLOPOULOU-STAMATI, Polyxeni, Luc HENS a Annie J. SASCO. Cosmetics as endocrine disruptors: are they a health risk?. Reviews in Endocrine and Metabolic Disorders 2015

₆Kucińska M, Murias M. [Cosmetics as source of xenoestrogens exposure]. Przeglad Lekarski. 2013

₇ https://www.healthygoods.com/about-xenoestrogens

₈ https://www.ecofarmingdaily.com/interview-natasha-campbell-mcbride-on-gut-health/

₉https://bio.libretexts.org/Bookshelves/Microbiology/Book%3A_Microbiology_(Boundless)/13%3A_Antimicrobial_Drugs/13.4%3A_Interactions_Between_Drug_and_Host/13.4A%3A_Organ_Toxicity

₁₀ LACHKÝ, Jaroslav. Hliník a hliníkové fólie pri varení. 2021

₁₁ MORELL, Sally Fallon. Skin deep. 2010

₁₂ KLOTZ, Katrin, Wobbeke WEISTENHÖFER, Frauke NEFF, Andrea HARTWIG, Christoph VAN THRIEL a Hans DREXLER. The Health Effects of Aluminum Exposure. Deutsches Ärzteblatt international [online]. 2017.

₁₃ SKALNY, Anatoly V., Michael ASCHNER, Yueming JIANG, Yordanka G. GLUHCHEVA, Yousef TIZABI, Ryszard LOBINSKI a Alexey A. TINKOV. Molecular mechanisms of aluminum neurotoxicity: Update on adverse effects and therapeutic strategies. In: Neurotoxicity of Metals: Old Issues and New Developments. 2021

Ak ste v článku zaznamenali chybu alebo preklep, dajte nám, prosím, vedieť na mail  korektura@brainmarket.sk. Ďakujeme!