Ak veríte starému známemu "soľ nad zlato", tak vás tento článok určite poteší. Dnes berieme soľ ako niečo samozrejmé a dokonca v posledných rokoch vystupuje soľ ako najväčšia hrozba v súvislosti s naším zdravím. Avšak v minulosti bola často soľ veľmi dôležitou obchodnou komoditou, pretože jej nebolo veľa. V článku si vysvetlíme aký je rozdiel medzí soľou a sodíkom, na čo sodík potrebujeme a akými mechanizmami telo reguluje hladinu sodíka. Na konci poradíme, ktoré soli dať prednosť a prečo.
Soľ a sodík? Nie je to to isté
Nemôžeme si zvoliť, či budeme soľ prijímať alebo nie. Je pre naše telo skrátka nevyhnutná. Sodík zohráva dôležitú úlohu pri regulácii telesných tekutín a normálnej funkcii nervov a svalov. V priebehu evolúcie si ľudské telo vytvorilo množstvo mechanizmov, ako sa s ním vysporiadať v čase nadbytku a nedostatku. A treba povedať, že sa telo lepšie vysporiada s nadbytkom ako príliš malým množstvom sodíka.
Soľ je minerál, ktorým si osolíme pokrm, ale sodík je stopový prvok, ktorý soľ obsahuje. 1 g soli obsahuje asi 383 mg sodíka. Odporúčaná denná dávka soli je maximálne 5 g, čo obsahuje približne 2 g sodíka. Avšak aj pri sodíku je potrebné povedať, že všeobecné denné odporúčania nie sú nikdy presné, pretože každý máme iný životný rytmus a teda aj iné potreby sodíka. Iné množstvo sodíka bude mať vytrvalostný športovec a iná osoba so sedavým zamestnaním, ktorá o šport nemá záujem.
Čo má na starosť sodík?
- Reguluje množstvo tekutín v tele.
- Reguluje krvný tlak.
- Pomáha udržovať rovnováhu PH a objem krvi.
- Podporuje funkciu nadobličiek, ktoré produkujú desiatky životne dôležitých hormónov, vrátane stresových a pohlavných hormónov.
- Podporuje funkcie nervového systému.
- Podieľa sa na funkcii svalov.
Sodík tiež reguluje túžbou po soli samotnej, pretože vo chvíli, keď máte chuť na slané potraviny, znamená to, že sodík chýba. Aj keď to tak nemusí byť vždy. Existujú aj okolnosti, kedy môžete mať chuť na slané potraviny, hoci máte sodíka dostatok.
A ako to všetko telo dokáže ustrážiť? Začneme v mozgu. Tam sú totiž umiestnené neuróny, ktoré majú funkciu takýchto malých senzorov. A aby sme pochopili, ako tieto senzory strážia hladinu sodíka, musíme si vysvetliť, čo je to hematoencefalická bariéra. Mozog je naozaj privilegovaný orgán, do ktorého sa len tak niečo nedostane. Obzvlášť veľké molekuly do mozgu nemajú vôbec prístup. A je to preto, že máme funkčnú hematoencefalickú bariéru, ktorá veľmi prísne stráži, čo do mozgu pustí. Okrem malých molekúl alebo látok, ktoré sú pre nás životne dôležité, sa do mozgu nič nedostane. Avšak neuróny, ktoré sídlia v oblasti mozgu, kde majú za úlohu sledovať rovnováhu sodíka (majú aj iné funkcie), nemajú tak prísne stráženú bariéru okolo seba. A jeden z najdôležitejších neurónov sa nazýva OVLT (Organum Vasculosum Lamina Terminalis). Ide o typy neurónov, ktoré sú umiestnené blízko hematoencefalickej bariéry, a pretože v týchto miestach je bariéra v podstate neúplná, sú tieto neuróny perfektné strážcovia toho, čo sa nachádza v krvnom riečisku. Takže dokážu aj detekovať či je hladina sodíka príliš vysoká alebo naopak nízka. Tieto neuróny sú potom schopné dať pokyn iným častiam tela, ako sú napríklad obličky, a nariadiť väčšie vylúčenie sodíka z tela, aby sa telo zbavilo prebytku sodíka.
Zvyšuje soľ krvný tlak?
Soľ je prezentovaná ako hlavný vinník vysokého krvného tlaku, ktorý sa dnes nevyhýba ani mladým ľuďom. Avšak celý problém vysokého krvného tlaku je oveľa zložitejšie a viniť z toho iba soľ by bolo trošku nefér. Vysoký krvný tlak má z najväčšej časti na vine stres, alkohol a nedostatok spánku. Takže pokiaľ budete v strese, môžete soľ vynechať úplne a rovnako k zníženiu krvného tlaku dôjde. Vysoký krvný tlak spôsobuje predovšetkým nedostatok oxidu dusnatého v cievach. Viac o oxide dusnatom a jeho úlohu v organizme sa môžete dočítať v tomto článku. V skutočnosti sa naozaj soľ môže u niektorých osôb podieľať na zvýšení krvného tlaku, ale v žiadnom prípade nejde o jediného vinníka.
Pokiaľ hovoríme o sodíku ako o riziku pre náš kardiovaskulárny systém, nemôžeme nespomenúť draslík. Tieto dva minerály spolupracujú. Pokiaľ máte vysoký krvný tlak, je potrebné dopĺňať draslík, ten v organizme pomáha regulovať hladinu sodíka. V zásade teda platí, že aby sa telo mohlo zbaviť prebytočného sodíka, potrebuje dostatočný príjem draslíka. Strava obsahujúca menšie množstvo soli (sodíka) a väčšie množstvo draslíka môže výrazne znížiť zaťaženie obličiek.
Sodík a pocit smädu
Premýšľali ste niekedy prečo máte pocit smädu? A prečo je pocit smädu oveľa väčší po konzumácii slaného jedla? Aj to majú na starosti neruóny OVLT, pretože tie ako prvé vyšlú signál do supraoptického jadra, ktoré následne kontaktuje hypofýzu (riadiacu oblasť mozgu) a tá dá pokyn hormónu zvanému vazopresín. Tomu sa tiež hovorí antidiuretický hormón. Ten riadi množstvo moču a má funkciu buď obmedziť množstvo moču alebo naopak ho zvýšiť. Avšak tieto neuróny majú aj sadu receptorov, ktoré dokážu kontrolovať hladinu krvného tlaku. Pokiaľ dôjde k nižšiemu objemu krvi a tým aj k poklesu krvného tlaku, zvýši sa aj pocit smädu. Tento mechanizmus, ktorý riadi pocity smädu, je skutočne sofistikovaný systém, kedy sodík detekuje hladinu tekutín v tele. A buď máme smäd alebo naopak vylučujeme prebytočné tekutiny močom.
Svoju špecifickú úlohu v tomto mechanizme majú obličky. Tie nám slúžia ako taký filter, pretože krv, ktorá nimi preteká, obsahuje celý rad látok, ktoré obličky musia triediť. Triedia aminokyseliny, minerály a iné látky. A riadi sa pokynom hypofýzy, takže buď nemáme potrebu ísť na malú alebo stimuluje tvorbu moču, aby sa vylúčili látky, ktoré sú v nadbytku.
Koľko soli potrebujeme? A čím teda soliť?
Telo za všetkých okolností závisí od rovnováhy. Existuje mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú, že vysoký obsah sodíka má negatívny vplyv na naše zdravie aj funkcie mozgu. A naopak je tiež dokázané, že nízka hladina sodíka je škodlivá úplne rovnako. A to nielen na úrovni zvyšku tela, ale aj mozgových funkcií. Bunky sodík potrebujú, pretože im pomáha udržať tekutiny vo vnútri buniek a nie mimo nich.
Už na začiatku som spomenula, že všeobecné odporúčania hovoria o 5 g soli denne. Avšak keď sa bavíme o soli, je potrebné povedať, že si soľ nepredstavujme ako niečo, čím si iba dosolíme jedlo, pretože väčšina priemyselne spracovaných potravín už obsahuje skutočne veľké množstvo soli. A preto sa dnes často stretávame s nadbytkom soli. Avšak pokiaľ také potraviny nekonzumujete, nie je potrebné sa soli obávať.
Asi sa zhodneme na tom, že soľ skutočne potrebujeme nielen pre svoje fyziologické funkcie. Úprimne povedané, jesť nesolené jedlo nie je nič, na čo by sme v dobrom spomínali. Dnes máme oveľa väčší prístup ku kvalitným potravinám zo všetkých kútov sveta. A soľ nie je výnimkou. Typickými zástupcami je ružová soľ z Himalájí alebo keltská soľ. Tie vystupujú vo svojej celistvej forme bez toho, aby u nich dochádzalo k ďalšiemu spracovaniu. Majú vyšší obsah minerálov a ako vieme, minerály nepracujú každý zvlášť, ale často spolupracujú medzi sebou.
- Himalájska soľ - určite ste o himalájskej soli niekedy počuli. Prezýva sa ju tiež ružová soľ, pretože je obdarená krásne ružovou farbou. Ťaží sa z pakistanského Pandžábu na úpätí Himalájí. Jej prirodzený ružový odtieň je výsledkom stopového množstva oxidu železa.
- Keltská soľ - oproti klasické kuchynské soli má menší podiel chloridu sodného. Ťaží sa vo Francúzsku v oblasti Guérande blízko Keltského mora v slaniskách vybudovaných na vrstve šedého ílu. Aj preto sa používa prezývka šedá soľ. Ide teda o morskú soľ, ktorá neprechádza žiadnym čistením, iba veľmi šetrným sušením. Preto má autentickú šedú farbu a čo je hlavné, uchováva si oveľa viac minerálov.
Podobne ako je to u väčšiny potravín, aj u soli platí, že primárne záleží na množstve. Ak máte na výber, keltská alebo ružová soľ je dobrá voľba, ako nahradiť klasickú kuchynskú soľ.
Veronika Halusková
Ak ste v článku zaznamenali chybu alebo preklep, dajte nám, prosím, vedieť na mail korektura@brainmarket.sk. Ďakujeme!