Najnovšie poznatky vedy o spánku: Ako funguje mozog počas spánku a čo sa deje s telom, keď spíme?

Spánok je kľúčovým aspektom ľudského života, ktorý má zásadný vplyv na naše zdravie, duševnú pohodu a celkový výkon. Veda sa v posledných rokoch značne pokročila v štúdiu spánku a jeho vplyve na naše telo a myseľ. Tu sú najnovšie poznatky o tom, ako funguje mozog počas spánku, čo sa deje s telom a čo môže spôsobiť problémy so spánkom.

Fáze spánku a fungovanie mozgu

Spánok sa skladá z niekoľkých fáz, ktoré sa pravidelne opakujú počas noci. Dve hlavné kategórie sú REM (Rapid Eye Movement) spánok a non-REM spánok.

• Non-REM spánok: Táto fáza má tri podstadiálne fázy, označované ako N1, N2 a N3. V priebehu týchto fáz mozgu prebiehajú rôzne procesy, vrátane spracovania informácií, obnovy tkanív a energetického zotavovania.
• REM spánok: Počas REM spánku dochádza k rapídnemu pohybu očí a intenzívnemu činnosti mozgu. Táto fáza je spojená s emóciami, pamäťou a učením. Jej význam pre psychické zdravie je teraz oveľa jasnejší.

Čo sa deje s telom počas spánku

• Regenerácia tkanív: Počas spánku dochádza k regenerácii a oprave tkanív v tele. To zahŕňa opravu svalov, obnovu buniek a regeneráciu orgánov. Nedostatok spánku môže ovplyvniť schopnosť tela sa regenerovať.
• Spracovanie informácií: Mozog počas spánku spracováva a organizuje informácie, ktoré sme počas dňa získali. To pomáha učeniu, pamäti a kreativite.
• Regulácia hormónov: Spánok zohráva kľúčovú úlohu v regulácii hormónov, najmä hormónu rastového, kortizolu a leptínu. Poruchy spánku môžu mať negatívny vplyv na hladiny týchto hormónov, čo môže viesť k problémom s metabolizmom a hmotnosťou.

Problémy so spánkom a ich príčiny

• Insomnia: jedná sa o najčastejšiu poruchu spánku, ktorá sa prejavuje ťažkosťami zaspať alebo zostať spiace počas noci. Príčiny insomnie môžu byť rôzne, vrátane stresu, úzkosti, depresie a životného štýlu.
• Spánková apnoe: toto je stav, kedy sa počas spánku opakovane prerušuje dýchanie. Môže byť spôsobené obštrukciou dýchacích ciest alebo neurologickými faktormi.
• Narcolepsia: Narcolepsia je porucha spánku, ktorá sa prejavuje náhlymi a nepredvídateľnými záchvatmi spánku počas dňa. Je spojená s nedostatočnou reguláciou spánku a bdenia.
• Spánková hygiena: Zlé návyky ohľadom spánku môžu tiež spôsobiť problémy so spánkom. Patrí sem nadmerná konzumácia kofeínu, alkoholu, nedostatok fyzickej aktivity a používanie elektronických zariadení pred spaním.

Veda o spánku neustále pokračuje v objavovaní nových faktorov ovplyvňujúcich kvalitu spánku a jeho význam pre ľudské zdravie. Porozumenie tomu, ako funguje mozog počas spánku a čo sa deje s telom, nám umožňuje lepšie riešiť problémy so spánkom a zdôrazňuje dôležitosť správneho spánkového režimu pre naše celkové zdravie a pohodu.

Fáza REM (Rapid Eye Movement) spánku je jednou z hlavných fáz spánku a zahŕňa niekoľko zaujímavých a komplexných procesov v mozgu. Počas tejto fázy sa vyskytujú niektoré unikátne javy, ktoré ju odlišujú od ostatných fáz spánku. Tu je podrobný pohľad na to, čo sa odohráva v mozgu počas REM spánku:

1.) Aktivita mozgu

Počas REM spánku je mozog veľmi aktívny, čo je paradoxné, pretože počas tejto fázy je telo hlboko v pokoji a svaly sú paralyzované. To je dôležité, aby sa predišlo pohybovým reakciám na sny. Mozog počas REM spánku produkuje vlny s nízkou amplitúdou a vysokou frekvenciou, ktoré pripomínajú vlny počas bdenia. To je dôležité pre senzorické a emocionálne procesy, ktoré sa v tejto fáze vyskytujú.

2.) Sny

Počas REM spánku dochádza k snom, ktoré sú často živé, farebné a emotívne. Senzorické a emocionálne centrá mozgu sú aktívne, čo vysvetľuje intenzívne sny. Mozog spracováva a kategorizuje informácie, ktoré boli zhromaždené počas bdenia. To pomáha v učení, riešení problémov a tvorivosti.

3.) Pamäť

REM spánok zohráva dôležitú úlohu v konsolidácii pamäte. Počas tejto fázy sa spracovávajú a usporiadajú informácie, ktoré boli získané počas dňa, a presúvajú sa do dlhodobej pamäte.

4.) Emócie a regenerácia

Fáza REM spánku tiež pomáha regulovať emocionálnu rovnováhu. Nedostatok REM spánku môže viesť k zvýšenej citlivosti na stres a emócie. Mozog sa počas REM spánku snaží regenerovať a obnoviť, a to aj na úrovni neurotransmitérov, ako je serotonín.

5.) Pohybové paralýzy

Počas REM spánku dochádza k paralýze svalov, čo zabraňuje pohybom a reakciám na sny. Toto je dôležité, aby sa predišlo potenciálnym nebezpečným situáciám počas snov.

6.) Dĺžka REM spánku

REM fáza sa opakuje niekoľkokrát počas spánku a trvá obvykle aspoň 20-25% celkovej doby spánku. REM spánok je najdôležitejší v prvej polovici noci a postupne sa predlžuje, ako sa noc odvíja. Celkovo možno povedať, že REM fáza má kľúčový význam pre kognitívne funkcie, emocionálnu rovnováhu, učenie a pamäť.
Spánok zohráva kľúčovú úlohu v regulácii emócií a má významný vplyv na naše psychické zdravie. Zvlášť fáza REM spánku, ktorá je spojená s intenzívnymi snami, má významný vplyv na emocionálnu rovnováhu. Tu je podrobnejší pohľad na to, aký vplyv má spánok na naše emócie a na serotonín, ktorý je jedným z kľúčových neurotransmitérov v tejto súvislosti:

• Počas spánku sa mozgu umožňuje regenerovať a vyrovnať sa s emóciami a stresovými situáciami z predchádzajúceho dňa. Spánok umožňuje spracovanie emocionálnych zážitkov a ich premenu na menej intenzívne a lepšie zvládnuteľné spomienky.

• Fáza REM spánku je obzvlášť dôležitá pre spracovanie emócií. Počas tejto fázy sa aktivujú oblasti mozgu spojené s emóciami, ako amygdala a limbický systém. To umožňuje mozgu riešiť konflikty, vyrovnávať sa s traumami a spracovávať silné emocionálne zážitky.

• Spánok, vrátane fázy REM, zohráva kľúčovú úlohu v konsolidácii emocionálnych spomienok. To znamená, že nám pomáha lepšie si pamätať a pochopiť emocionálne aspekty našich zážitkov.

• Serotonín je neurotransmitér, ktorý má významný vplyv na reguláciu nálady a emócií. Nedostatok serotonínu je spojený s depresiou a úzkosťou.

• Spánok má vplyv na hladiny serotonínu v mozgu. Správny spánkový režim je dôležitý pre udržanie vyvážených hladín serotonínu. Nedostatok spánku môže viesť k nízkym hladinám serotonínu, čo môže zhoršiť emocionálnu stabilitu a zhoršiť náladu.

• Nedostatok spánku môže zvýšiť citlivosť na stres a zhoršiť schopnosť zvládať emocionálne náročné situácie. Kvalitný spánok zohráva úlohu v regulačnom systéme stresu a pomáha nám lepšie zvládať emocionálne tlaky.

Záver

Nedostatok REM fáza v spánku môže mať negatívny vplyv na našu psychickú pohodu a kognitívne funkcie. Celkovo možno povedať, že spánok má zásadný vplyv na emocionálnu rovnováhu, psychické zdravie a reguláciu neurotransmitérov, ako je serotonín. Správny spánkový režim je preto kľúčový pre udržanie emocionálneho zdravia a psychickej pohody. Nedostatok spánku môže zvýšiť riziko pre vývoj emocionálnych porúch, ako je depresia a úzkosť. Je teda dôležité dbať na kvalitný a dostatočný spánok na celkovú psychickú pohodu.