Najnebezpečnejšie endokrinné disruptory a ich označenie na produktoch

Čo si predstaviť pod pojmom endokrinné disruptory? Ako pôsobí na naše telo? V čom škodí a kde a pod akým označením ich nájdeme? Či ste už v téme endokrinných disruptorov zbehlí alebo nie, tento článok môže byť bránou k poznaniu či jednoduchým opakovaním témy, ktorá môže ovplyvňovať vo veľkom vaše zdravie! Pohodlne sa usaďte, ideme na to!

Čo sú to endokrinné disruptory a ako fungujú?

Jedná sa o chemikálie narušujúce fungovanie hormónov v našom tele. Môžeme medzi ne radiť rôzne druhy prírodných či syntetických hormónov nachádzajúcich sa v potravinách, či vo zvyškovom množstve v pitnej vode, pesticídy, chemikálie používané pri výrobe plastov, v kozmetike, ale môžeme k nim radiť aj niektoré druhy ťažkých kovov. V tele najčastejšie pôsobia ako „falošne“ sa tváriace hormóny, ktoré sa viažu na receptory bunkových membrán v cytoplazme či jadre. Naviazaním sa na receptor narúšajú novotvorbu, funkciu a špecifické tvorenie určitých buniek potrebných na vývoj a funkciu celého organizmu.

V produktoch sú často používané v mikro dávkach, ale spomeňte si na pravidlo vody kvapkajúcu na povrch – hoci jedna kvapka nič neurobí, neustále opakovanie dokáže v povrchu, na ktorý dopadá, vytvoriť priehlbinu. Presne týmto štýlom pôsobia endokrinné disruptory. Nejde o jednorazové vystavenie, sme nimi bombardovaní z mnohých strán a akumulácia mikro dávok vedie v tele k narušeniu zdravia.

Jednotlivé typy, kde a pod akým označením?

1.) Plasty a mikroplasty

Začnime všeobecne, do skupiny endokrinných disruptorov sa zaraďujú mikročastice plastov. Ako mikročastica je považovaná každá častica menšia ako 5 mm. Mikroplasty vznikajú pri rozklade plastov, alebo sú vyrábané zámerne a používajú sa ako mikroguličky v kozmetike či pri výrobe vlákien do syntetických tkanín. Pokiaľ teda používate plastové fľaše, jete z plastových škatuliek, na téglik s kávou si pokladáte plastové viečko, pracujete v obchode a ste dennodenne v kontakte s plastmi potiahnutými účtenkami alebo spíte pod polyesterovými obliečkami, dajte si pozor. Častice mikro plastov sa do tela nedostávajú iba ústami, ale môžu aj dychom a čo je najzásadnejšie, aj cez kožu! Koža je náš najväčší orgán s plochou u priemerného človeka 1,6-1,8 m2.

Veľmi zásadný je typ plastu a akým štýlom sa s plastom zaobchádza. Tieto dve premenné priamo ovplyvnia uvoľňovanie častíc mikroplastov.

2.) BPA Free - Bisfenoly

Pod pojmom BPA sa skrýva Bisfenol A. Jedná sa o syntetický estrogén. Estrogén sa síce v tele vyskytuje prirodzene, ale práve Bisfenol sa viaže na jeho receptory a zamedzuje v jeho funkcii ⁽¹⁾. Úplne bežne sa používa pri výrobe plastov, v normálnych prípadoch by nemalo dochádzať k jeho uvoľňovaniu. Vo chvíľach, kedy je plast vystavený teplu či kombinácii tepla a svetla, milerád a v poriadnom množstve sa uvoľní a je pripravený penetrovať vaše bunky. V dnešnej dobe sú už častejšie nádoby s certifikáciou BPA FREE, pre istotu by som teda vždy vyberal tie takto označené. V každom prípade by sme s plastovými vecami mali zaobchádzať opatrne, aby sme mikroplastom a ostatným látkam v uvoľňovaní zabránili. To znamená plastové nádoby ukladať vždy do chladu či izbovej teploty a nevystavovať ich vysokým teplotám či slnečnému žiareniu. Bisfenol A nie je jediným zástupcom z rodiny bisfenolov, ostatné typy: B, F a S však nie sú tak prebádané a ich účinky na ľudské telo je nutné ešte preštudovať. Skoré štúdie však ukazujú, že aj tieto náhrady bisfenolu A vykazujú endokrinne disruptívne účinky ^(2,3).

3.) Alkyfenoletoxyláty

Názov tak akurát na prehryznutie jazyka, nezdá sa vám? Jedná sa o aktívne látky znižujúce povrchovú energiu materiálov. Bežne sa používajú v latexových farbách, pesticídoch, priemyselných čističoch a v neposlednom rade aj pri výrobe plastov. Príkladom Alkylfenoletoxylátov sú nonylfenol a oktylfenol. Vo vode sa Alkylfenoletoxyláty rozkladajú na alkylfenoly, tieto zlúčeniny sa však vo vode nerozkladajú, a preto došlo v mnohých krajinách EÚ a v Kanade k zákazu ich používania pri výrobe rúrok z PVC. Vo veľkom množstve sa s nimi môžete stretnúť v čistiacich či odmasťovacích prostriedkoch. Patrí medzi jedny z prvých zlúčenín, u ktorých bol objavený disruptívny účinok na našu endokrinnú sústavu ^(4,5). Na výrobkoch bývajú značené rôznymi skratkami, napríklad: NPE, APE, OPE, NP.

4.) Perflurované a polyflurované zlúčeniny

Sú to alkylové zlúčeniny používané pri materiáloch, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s potravinami (vrecká na popcorn, papier na pečenie, krabice na pizzu…). Tieto látky zamedzujú znečisteniu či zamasteniu povrchu, používané sú tiež pri výrobe nepriľnavých materiálov. Vďaka ich rozsiahlemu užívaniu sa s ich výraznou kontamináciou stretáva aj pitná voda ⁽⁶⁾. Najviac preskúmanými zástupcami sú perfluroktansulfonát (PFOS) a kyselina perfluroktánová (PFOA), avšak do rodiny pier a polyflurovaných zlúčenín sa radí viac ako 4000 látok! Množstvo štúdií dokazuje, že v tele imitujú estrogén a zamedzujú mu v správnej funkcii a preto ich zaraďujeme do zoznamu endokrinných disruptorov ^(7,8).

5.) Ftaláty

Ftaláty sú používané ako zmäkčovadlá pri výrobe veľkého množstva plastov, a tak je jasné, že sme s nimi v dennodennom kontakte. Štúdie dokazujú, že ftaláty v tele znižujú hladiny mužského pohlavného hormónu, estrogénu, obmedzujú plodnosť a blokujú funkcie hormónov štítnej žľazy. ^(9,10,11,12)

6.) UV stabilizátory

V priemyslu sa hojne využívajú vo voskoch, farbách či plastoch, kde zaisťujú odolnosť materiálu proti UV žiareniu. Najväčšou hrozbou z tejto skupiny sú pre nás benzotriazol a jeho deriváty (UV-P, 1H-BT, UV234, UV326, UV327, 328, 329 A UV 350). Pri ich kontakte s našou hormonálnou sústavou sú pozorované potlačené funkcie štítnej žľazy, ďalej zamedzujú činnosti androgénnych hormónov alebo spomaľujú srdcový rytmus.^(13,14) 

7.) Toxické kovy

Olovo a Kadmium, oba ťažké kovy s podobnými štruktúrami, sú hojne využívané pri výrobe platov ako katalyzátory a stabilizátory. Kvôli ich hojnému použitiu v priemysle dochádza v nespočetných prípadoch ku kontaminácii zeminy a následne k prenosu do pitnej vody. Akumulácia v tele môže byť značným problémom kvôli dlhej dobe eliminácie z tela. V tele môžu oba kovy obmedzovať vstrebávanie minerálov a pôsobiť negatívne na hormonálny systém. ⁽¹⁵⁾

Cín a chróm sú tiež využívané pri výrobe plastov ako tepelné stabilizátory a farbivá. V tele pôsobí toxicky a pri výrobe plastov sú hrozbou ako pre ľudské telo, tak pre životné prostredie.

Čo si z dnešného článku odniesť?

Cieľom rozhodne nebolo vás vydesiť, ale informovať. Medzi látky s negatívnymi účinkami na našu hormonálnu sústavu sa radí a do budúcna bude radiť mnoho ďalších látok. Dôležité je čítať si zloženie vecí, ktoré si aplikujeme na kožu a ktoré jeme, či sa informovať o materiáloch, s ktorými prichádzame dennodenne do kontaktu. Zamenením umelých za prírodné kozmetické prípravky, zaobstaraním filtra na vodu či znížením konzumácie potravín z plastových vecí výrazne znížite kontakt s disruptormi a vaše telo vám poďakuje.

Ďakujem za prečítanie a budem sa na vás tešiť pri ďalšom článku.

1. Dodds EC, Lawson W. Synthetic estrogenic agents without the phenanthrene nucleus. Nature. 1936;137:996.
2. Wan Y, Huo W, Xu S, Zheng T, Zhang B, Li Y, Zhou A, Zhang Y, Hu J, Zhu Y, Chen Z, Lu S, Wu C, Jiang M, Jiang Y, Liu H, Yang X, Xia W. Relationship between maternal exposure to bisphenol S and pregnancy duration. Environmental pollution (Barking, Essex : 1987). 2018;238:717-724.
3. Liu B, Lehmler HJ, Sun Y, Xu G, Sun Q, Snetselaar LG, Wallace RB, Bao W. Association of Bisphenol A and Its Substitutes, Bisphenol F and Bisphenol S, with Obesity in United States Children and Adolescents. Diabetes & metabolism journal. 2019;43(1):59-75.
4. White R, Jobling S, Hoare SA, Sumpter JP, Parker MG. Environmentally persistent alkylphenolic compounds are estrogenic. Endocrinology. 1994;135(1):175-182.
5. Gore AC, Chappell VA, Fenton SE, Flaws JA, Nadal A, Prins GS, Toppari J, Zoeller RT. EDC-2: The Endocrine Society’s Second Scientific Statement on Endocrine-Disrupting Chemicals. Endocr Rev. 2015;36(6):E1-150.
6. Banzhaf S, Filipovic M, Lewis J, Sparrenbom CJ, Barthel R. A review of contamination of surface-, ground-, and drinking water in Sweden by perfluoroalkyl and polyfluoroalkyl substances (PFASs). Ambio. 2017;46(3):335-346.
7. Dixon D, Reed CE, Moore AB, Gibbs-Flournoy EA, Hines EP, Wallace EA, Stanko JP, Lu Y, Jefferson WN, Newbold RR, Fenton SE. Histopathologic changes in the uterus, cervix and vagina of immature CD-1 mice exposed to low doses of perfluorooctanoic acid (PFOA) in a uterotrophic assay. Reproductive Toxicology. 2012;33(4):506-512.
8. Henry ND, Fair PA. Comparison of in vitro cytotoxicity, estrogenicity and anti-estrogenicity of triclosan, perfluorooctane sulfonate and perfluorooctanoic acid. Journal of Applied Toxicology. 2013;33(4):265-272.
9. Hannon PR, Flaws JA. The effects of phthalates on the ovary. Front Endocrinol (Lausanne). 2015;6:8.
10. Meeker JD, Ferguson KK. Urinary phthalate metabolites are associated with decreased serum test0erone in men, women, and children from NHANES 2011-2012. The Journal of clinical endocrinology and metabolism. 2014;99(11):4346-4352.
11.  Mathieu-Denoncourt J, Wallace SJ, de Solla SR, Langlois VS. Plasticizer endocrine disruption: Highlighting developmental and reproductive effects in mammals and non-mammalian aquatic species. Gen Comp Endocrinol. 2015;219:74-88.
12. Kay VR, Chambers C, Foster WG. Reproductive and developmental effects of phthalate diesters in females. Critical reviews in toxicology. 2013;43(3):200-219.
13. Liang X, Li J, Martyniuk CJ, Wang J, Mao Y, Lu H, Zha J. Benzotriazole ultraviolet stabilizers alter the expression of the thyroid hormone pathway in zebrafish (Danio rerio) embryos. Chemosphere. 2017;182:22-30.
14.  Zhuang S, Lv X, Pan L, Lu L, Ge Z, Wang J, Wang J, Liu J, Liu W, Zhang C. Benzotriazole UV 328 and UV-P showed distinct antiandrogenic activity upon human CYP3A4-mediated biotransformation. Environmental pollution (Barking, Essex : 1987). 2017;220(Pt A):616-624.
15. Byrne C, Divekar SD, Storchan GB, Parodi DA, Martin MB. Metals and breast cancer. J Mammary