Mikroplasty: Skrytá hrozba pre životné prostredie a naše zdravie

Mikroplasty sú jedným z najzávažnejších ekologických problémov súčasnosti, ktorý postupne získava stále väčšiu pozornosť vedcov aj verejnosti. Tieto drobné plastové častice, ktoré často nie sú viditeľné voľným okom, nachádzame v oceánoch, sladkovodných zdrojoch, pôde a dokonca aj v potravinách, ktoré denne konzumujeme. A hoci ich dopad na ľudské zdravie je ešte stále predmetom výskumu, už teraz vieme, že mikroplasty predstavujú závažné ohrozenie pre životné prostredie a ekosystémy po celom svete.

Čo sú mikroplasty?

Mikroplasty sú plastové častice veľkosti od 100 nanometrov až po 5 milimetrov, ktoré sa do životného prostredia dostávajú dvoma hlavnými spôsobmi:

1) Primárne mikroplasty sú malé plastové častice, ktoré sú vyrábané zámerne pre konkrétne účely, ako sú peelingové zrná v kozmetike, mikroperly v zubných pastách alebo plnivá v rôznych produktoch.

2) Sekundárne mikroplasty vznikajú degradáciou väčších plastových predmetov, ako sú plastové fľaše, sáčky alebo rybárske siete, ktoré sa v dôsledku fyzikálnych, chemických a biologických procesov rozpadnú na drobné častice.

Mikroplasty sa dostávajú do životného prostredia rôznymi cestami, napríklad cez odpadové vody, zle spravovaný odpad alebo dokonca praním syntetických textílií. Vzhľadom na ich malé rozmery sa často nedajú ľahko filtrovať z vody ani zachytiť tradičnými čistiacimi procesmi, čo znamená, že majú obrovský potenciál k šíreniu a akumulácii v prírode.

Ako mikroplasty ovplyvňujú životné prostredie?

Jedným z najznepokojujúcejších aspektov mikroplastov je ich vplyv na vodné ekosystémy. Oceány a moria, kde sa kumuluje väčšina plastového odpadu, sa stali hlavným ohniskom tohto problému. Mikroplasty sú konzumované vodnými organizmami, od planktónu až po ryby, morské vtáky a cicavcov. Tieto častice sa neustále pohybujú potravinovým reťazcom a hromadia sa v organizmoch, čo môže viesť k negatívnym dopadom na zdravie zvierat, ako je narušenie hormonálneho systému, zápaly a znížená reprodukčná schopnosť.

Okrem oceánov sa mikroplasty dostávajú aj do sladkovodných ekosystémov, pôdy a poľnohospodárskej pôdy. V pôde môžu narušovať štruktúru pôdy a ovplyvňovať zdravie mikroorganizmov, čo môže mať dlhodobý vplyv na úrodnosť pôdy a kvalitu poľnohospodárskej produkcie.

Mikroplasty navyše nie sú biologicky odbúrateľné a môžu pretrvávať v prostredí stovky rokov. Počas tejto doby uvoľňujú toxické chemikálie, ako sú bisfenol A (BPA), ftaláty a iné škodlivé látky, ktoré ďalej zhoršujú znečistenie a negatívne ovplyvňujú zdravie ekosystémov.

Mikroplasty v potravinovom reťazci a ľudskom tele

Mikroplasty sa, bohužiaľ, dostávajú aj do našich potravinových zdrojov. Zistenie, že mikroplasty boli nájdené v pitnej vode, soli, pive a morských plodoch, vyvoláva obavy z ich vplyvu na ľudské zdravie. Štúdie zistili, že priemerný človek môže ročne konzumovať až niekoľko desiatok tisíc mikroplastových častíc, a to len z potravín a nápojov. Pri analýze približne 15 % kalorického príjmu Američanov sa odhaduje, že ľudia ročne skonzumujú medzi 39 000 až 52 000 mikroplastových častíc, pričom množstvo závisí od veku a pohlavia. Tieto hodnoty môžu vzrásť až na 74 000 až 113 000 častíc ročne, ak zohľadníme tiež mikroplasty vdychované zo vzduchu. Navyše osoby, ktoré dodržiavajú odporúčaný denný príjem vody výlučne z plastových fliaš, môžu požiť až o 90 000 mikroplastov viac než tí, ktorí pijú vodu z kohútika, kde sa prijme približne len 4 000 mikroplastových častíc ročne.¹

Aj keď vedci dosiaľ presne nevedia, aký ďalekosiahly dopad majú mikroplasty na ľudské zdravie, niektoré štúdie naznačujú, že môžu spôsobovať zápaly, poškodenie buniek a ovplyvňovať imunitný systém. Napr. štúdia publikovaná v Journal of Hazardous Materials skúmala toxikologické účinky mikroplastov na ľudské bunky, a to vrátane cytotoxicity (bunková smrť), imunitných reakcií, oxidačného stresu a poškodenia bunkových membrán. Výsledky ukazujú, že mikroplasty môžu viesť k poškodeniu buniek a vyvolávať zápalové reakcie.² 

Ďalšia štúdia³ skúmala súvislosť medzi mikro- a nanoplastmi (MNPs) a rizikom kardiovaskulárnych ochorení a zahŕňala pacientov s asymptomatickým ochorením karotíd, ktorí podstúpili karotickú endarterektómiu. Bolo zistené, že mikroplasty, najmä polyetylén a polyvinylchlorid, boli prítomné v karotidových plátoch. Pacienti s mikroplastmi v plátoch mali štvornásobne vyššie riziko infarktu, mŕtvice alebo úmrtia počas 34 mesiacov sledovania než pacienti bez prítomnosti MNPs. Štúdia tak naznačuje, že prítomnosť mikroplastov v cievnych plátoch môže zvýšiť riziko kardiovaskulárnych príhod. Mikroplasty môžu tiež slúžiť ako nosiče škodlivých chemikálií a patogénov, ktoré môžu byť uvoľňované do tela pri ich konzumácii.

Zdroje mikroplastov: Odkiaľ pochádzajú?

Mikroplasty môžu pochádzať z rôznych zdrojov. Niektoré z najväčších prispievateľov do tohto globálneho problému sú:

1) Kozmetika: Niektoré produkty, ako peelingové krémy, zubné pasty a sprchové gély, obsahujú mikroplasty ako malé exfoliačné častice. Hoci sa tieto produkty po celom svete obmedzujú, stále sú významným zdrojom primárnych mikroplastov.

2) Odevy: Pri praní syntetických tkanín, ako je polyester, nylon a akryl, sa do vody uvoľňujú mikrovlákna, ktoré sa následne dostávajú do vodných tokov.

3) Plastové obaly: Degradácia plastových obalov a iných plastových výrobkov prispieva k tvorbe sekundárnych mikroplastov. Ide o dlhodobý proces, ktorý trvá desiatky až stovky rokov, počas ktorého sa plastové predmety postupne rozpadajú na menšie časti. 

4) Pneumatiky: Opotrebovanie pneumatík vozidiel pri jazde spôsobuje uvoľňovanie mikročiastok do ovzdušia, ktoré sa následne usádzajú na zemi alebo sa dostávajú do vodných tokov.

Možnosti riešenia a prevencie

Na riešenie problému mikroplastov je nevyhnutné prijať komplexný prístup zahŕňajúci legislatívne opatrenia, technologické inovácie a zmenu správania spotrebiteľov. Tu sú niektoré kľúčové kroky, ktoré môžu pomôcť znížiť množstvo mikroplastov v životnom prostredí:

1. Obmedzenie používania plastov: Zníženie produkcie jednorazových plastov je jedným z hlavných krokov k riešeniu problému. Európska únia a ďalšie krajiny prijali opatrenia na zákaz niektorých jednorazových plastov, ako sú plastové slamky, riad alebo vatové tyčinky s cieľom znížiť množstvo plastového odpadu, ktorý sa dostáva do prírody.

2. Vývoj biologicky rozložiteľných materiálov: Jednou z nádejí do budúcnosti je vývoj plastov, ktoré sa rýchlejšie rozkladajú v prírode a nemajú negatívne dopady na ekosystémy. Výskum v tejto oblasti je stále v raných štádiách, ale existuje potenciál pre vývoj materiálov, ktoré nahradia tradičné plasty.

3. Technologické inovácie v odstraňovaní mikroplastov: Pokrok v technológiách na čistenie vôd môže pomôcť odstrániť mikroplasty z odpadových vôd pred ich uvoľnením do životného prostredia. Niektoré inovácie zahŕňajú filtračné technológie a biologické metódy, ktoré zlepšujú účinnosť zachytávania mikroplastov.

4. Zvyšovanie povedomia verejnosti: Kľúčovou súčasťou riešenia problému mikroplastov je zvyšovanie povedomia medzi spotrebiteľmi o ich dopade a možnosti znižovania ich používania. Osveta o správnom triedení odpadu, znížení spotreby jednorazových plastov a voľbe udržateľnejších alternatív je zásadná pre zmenu správania.

5. Zlepšenie recyklačných systémov: Recyklácia plastov je stále nedostatočná a mnoho plastových výrobkov končí na skládkach alebo v prírode. Zvýšenie efektivity recyklačných systémov a zabezpečenie väčšej miery recyklácie plastov môže znížiť množstvo plastového odpadu, ktorý sa dostáva do prírody.

Čo môžem sám urobiť?

Tu je niekoľko jednoduchých spôsobov, ako môžete prispieť k obmedzeniu problému s mikroplastami:

1. Obmedzte spotrebu plastov: Voľte opakovane použiteľné výrobky miesto jednorazových plastov. Napríklad používajte látkové tašky, nerezové slamky alebo znovunaplniteľné fľaše.

2. Voľte udržateľné materiály: Podporujte produkty, ktoré sú vyrobené z prírodných, rozložiteľných alebo recyklovaných materiálov.

3. Trieďte a recyklujte: Správne trieďte odpad, aby ste zabezpečili, že plasty nebudú končiť na skládkach alebo v oceánoch.

4. Predĺžte životnosť textílií: Znížte počet praní syntetických odevov, aby ste obmedzili uvoľňovanie mikrovlákien do vody. Zaobstarajte si špeciálne vrecká na pranie, ktoré zachytávajú uvoľnené vlákna.

Záver