Ľudský mozog obsahuje odhadom 86 miliárd neurónov. Tieto miliardy mozgových buniek komunikujú odovzdávaním chemických správ pomocou neurotransmiterov. A nootropiká sú pomocníci, ktorí tento prenos môžu uľahčiť. U niekoľkých nootropík bolo preukázané, že zlepšujú mentalálne sústredenie, pomáhajú udržať pozornosť a dokonca pôsobia ako prevencia neurodegeneratívnych ochorení, kde môžu minimálne aspoň mierniť ich priebeh.
Neurotransmitéry a ich funkcie v mozgu
Než sa podrobnejšie ponoríme do sveta nootropík, treba povedať, že najväčší vplyv na zdravie mozgu má kvalitný spánok, strava, dostatok pohybu a optimalizácia cirkadiánneho rytmu. Až potom sa môžeme púšťať do ďalšieho upgradu nášho mozgu.
 Samuraj fokcus.jpg)
Mozog je orgán, ktorý riadi všetko - od dýchania, cez pohyb, naše mentálne schopnosti, koncentráciu, pamäť až po našu náladu. Pracuje nonstop. Žiadna z funkcií mozgu by však nefungovala nebyť neurotransmiterov. Miliardy molekúl neurotransmiterov neustále pracujú na tom, aby udržali fungovanie nášho mozgu. Neurotransmitery sú často označované za chemických poslov v tele. Sú to molekuly používané nervovým systémom na prenos správ medzi neuronmi, z neurónov do svalov a potom do zvyšku celého tela. K dnešnému dňu vedci identifikovali viac ako 100 rôznych typov neurotransmiterov a väčšina odborníkov sa domnieva, že sme zďaleka neobjavili všetkých.
Neurotransmitery tiež ovplyvňujú rôzne psychologické funkcie, ako je strach, nálada, potešenie a radosť. V súčasnej dobe je predmetom ďalšieho skúmania aj funkcie neurotransmiterov v súvislosti s rozvojom depresie. Bolo zistené, že do istej miery sú funkcie neurotransmiterov a vznik depresii prepojené. Avšak stále nie je jasné, či depresia sama o sebe znižuje hladinu neurotransmiterov alebo či nízka hladina neurotransmiterov depresiu spôsobuje.
Pomerne dlho si neurovedci mysleli, že každý neurotransmiter má len jednu špecifickú úlohu. Postupom času sa však ukázalo, že neurotransmitery majú viac funkcií, spolupracujú navzájom aj proti sebe, aby uľahčili nervovú signalizáciu naprieč mozgovou kôrou. Medzi známe neurotransmitery môžeme menovať neurotransmiter GABA, dopamín, serotonín, ale aj neurochemikáliu oxytocín.
Ako neurotransmitéry fungujú v mozgu?
Než sa bližšie pozrieme na funkcie nootropík, musíme pochopiť, ako funguje nervový systém. Všetky funkcie v mozgu vykonávajú neuróny. Neuróny sú základné stavebné a funkčné jednotky nervového systému. Aby neuróny mohli posielať správy do celého tela, musia byť schopné medzi sebou komunikovať a prenášať signály. Túto činnosť majú na starosť práve neurotransmitery. Môžeme si ich predstaviť ako čiary spájajúce bodky medzi naším mozgom a jednotlivými časťami tela. Inými slovami, aby bunky v našom mozgu mohli posielať správy do celého tela, musia byť vzájomne prepojené neurotransmitermi.
Synapsia alebo synaptické štrbiny, ako sú pomenované drobné medzery na konci každého neurónu, je priestor, kde sa prenos informácií odohráva. Celý nervový systém je v podstate obrovská a spletitá sieť neurónov, ktoré majú medzi sebou nepatrné medzery. Vo chvíli, keď je potrebné odovzdať informáciu cez túto medzeru (synapsu) povolá mozog neurotransmitery. Takto to vyzerá ako zdĺhavý proces, avšak každý prenos medzi bunkami v mozgu trvá menej ako milióntinu sekundy.
 CO V MOZKU ŘÍDÍ ACETYLCHOLIN.jpg)
Cholín ako prekurzor acetylcholinu. Účinky cholínu.
Cholín je metabolickým prekurzorom acetylcholínu. Neurotransmiteru, ktorý bol pôvodne používaný jednobunkovými organizmami pred miliardami rokov na tvorbu bunkových membrán (ochranná vrstva buniek). Acetylcholín pôsobí v mozgu, kde je dôležitý v kognitívnych procesoch ako je pozornosť, učenie a pamäť. Avšak pracuje aj na periférii nervového systému, kde pôsobí ako spojka medzi nervami a svalmi. Navyše podporuje neuroplasticitu mozgu, čo je vlastnosť, ktorá umožňuje mozgu sa vyvíjať v priebehu celého života. To znamená, že fungovanie mozgu sme do veľkej miery schopní ovplyvniť sami. Či už budeme hovoriť o lepšom výkone v práci, alebo kognitívnemu poklesu v starobe. Acetylcholín hrá rozhodujúcu úlohu pri koncentrácii, učení, pamäti, ale tiež sa podieľa na kvalite spánku. Nízka hladina acetylcholínu je spojená so zlou koncentráciou, úzkosťami alebo duševnou únavou. Preto je potrebné mozgu cholín dopriať v dostatočnom množstve, aby ho mohol premeniť na hlavný acetylcholín.
Nič z toho by však nebolo možné nebyť cholínu. Cholín má okrem iného na starosť aj krátkodobú pamäť. Tá umožňuje venovať pozornosť tomu, čo sa v danej chvíli deje okolo nás. Bez krátkodobej pamäte by sme nemali ani dlhodobú pamäť. Cholín, ktorý sa v mozgu premení na acetylcholín, je kľúčový pre fungovanie a zdravie mozgu.
 6 POTROVIN PRO ZVÝŠENÍ CHOLINU V MOZKU.jpg)
Potraviny bohaté na cholín
Cholín je živina, ktorú môžeme nájsť v niektorých potravinách ako sú vajcia, losos, kuracie prsia, špenát a cícer. Telo si, bohužiaľ, dokáže prirodzene vyrobiť len malé množstvo cholínu, takže túto skvelú živinu je nutné získať konzumáciou potravín bohatých na cholín. Bohužiaľ telo má veľmi často problém s úplným vstrebávaním cholínu z potravín. Odhaduje sa, že až 90% populácie neprijíma dostatok cholínu zo stravy. Keď hovoríme o vhodných potravinách, s ktorými je dobré začať, medzi prvými sú určite vajcia, hovädzia pečeň, brokolica, losos alebo morské plody. Obsah cholínu vo vajci je takmer všetok koncentrovaný v žĺtku. Ide teda o jeden z najbohatších zdrojov cholínu vôbec. Avšak existujú aj iné potraviny, ktoré je dobré zaradiť, ak máte nedostatok cholínu. Medzi tie patrí kuracie a morčacie mäso, pšeničné klíčky, mandle, huby shiitake alebo kaviár (špeciálne kaviár s divokého lososa).
Čo sú to nootropiká a ako fungujú? Pre koho sú nootropiká vhodné?
Slovo nootropné a nootropiká prvýkrát použil Corneliu Giurgea, rumunský neurovedec v roku 1972. Myslel si, že by mali byť vyvinuté a voľne dostupné pilulky, ktoré by mali slúžiť na posilnenie mozgov populácie a zvýšenie ľudskej inteligencie.
Dnes vieme, že myšlienka zvýšenia inteligencie pomocou takejto múdre pilulky, bola dosť nadnesená. Napriek tomu sa nootropiká dostali do popredia vďaka svojmu vplyvu podporiť kognitívne funkcie, medzi ktoré radíme napríklad koncentráciu, pamäť, rýchlosť myslenia, ale aj kreativitu, motiváciu a náladu. Ide o látky, ktoré optimalizujú medzi-neurónovú komunikáciu a podporujú tak funkcie mozgu. V minulosti ho využívali predovšetkým starší ľudia, pretože spomaľujú kognitívny pokles, ktorý súvisí s pribúdajúcim vekom. Dnes sú nootropiká pomocníkom aj mladých ľudí, pretože pomáhajú sa lepšie koncentrovať na prácu, učenie a niektoré dokonca môžu chrániť mozog pred neurodegeneratívnymi ochoreniami.
Mozog mladého človeka má schopnosť uchovávať obrovské množstvo informácií, čo mu umožňuje už spomínaný acetylcholín. Ten udržuje a posilňuje nervové spojenia, zodpovedné za bystré a rýchle myslenie i svalové reakcie. Po 40. roku veku začne naša myseľ fungovať inak a spolieha sa skôr na existujúce nervové spojenia, než na vytváranie nových. V tomto nám môžu pomôcť nootropiká. Nootropiká môžete začať užívať vždy, keď máte problémy so sústredením, pri poruchách pamäti, nedostatku motivácie, spomalených reakcií alebo máte sklony k prokrastinácii a problémami s dokončením úloh.
 - 2024-09-02T140746.168.jpg)
Čo je CDP cholin?
Na veľkom poli nootropík vyniká jedno a tým je CDP cholín alebo citicolín. Všetko začína naviazaním molekuly cholínu na molekulu cytidínu. Cholín a cytidín sú takí rodičia, ktorí keď sa spoja, vytvoria CDP cholín. Cholín ako jedného z rodičov už poznáme, ale čo cytidín? Cytidin je to, čomu hovoríme molekula nukleozidu, čo znamená, že zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní genetickej informácie, ktorá je uložená vo všetkých živých bunkách.
Citicolín je spájaný s lepšou pamäťou, sústredením a tak sa stal výborným parťákom pri činnostiach, ktoré vyžadujú naše maximálne sústredenie. Je vhodný pri učení, práci, ale aj kreatívnych činnostiach. Dokonca je u CDP cholínu preukázaný pozitívny efekt na membránu neurónov, čo má za následok spomalenie ich degradácie.
CDP cholín má za sebou už celkom pozoruhodnú históriu. Používa z od doby, kedy bol pôvodne vyvinutý v Japonsku na liečbu pacientov s mŕtvicou a tých, ktorí trpia poranením mozgu. V súčasnej dobe je aj súčasťou liekov na zvýšenie cirkulácie v mozgovom tkanive. Štúdia u žien vo veku 40 až 60 rokov užívajúcich CDP cholín v dávke 250 až 500 mg počas 28 dní preukázala zlepšenie sústredenia.1
Vplyv CDP cholínu na mozog
1.) Lepšia pamäť a koncentrácia
Zrejme najväčšou výhodou citicholinu je podpora našej pamäti, sústredenia a celkovú bdelosť. V dnešnom svete orientovanom na výkon a čas je extrémne dôležité využiť čas tým najefektívnejším spôsobom. Citicholín zlepší našu koncentráciu, pamäť a zaistí efektívnu prácu s časom. Konkrétnejšie bolo dokázané, že citicoline zlepšuje pozornosť, pamäť, zvyšuje mentálnu energiu na bunkovej úrovni (zvýšením ATP) a pomáha zmierňovať príznaky kognitívneho poklesu.
2.) Neuroprotektívne účinky
CDP cholín pomáha transportovať dopamín, čím zvyšuje jeho uvoľňovanie do mozgu. Zatiaľ čo cholín môže pomôcť s funkciou mozgu, cytidín môže byť tiež užitočný, akonáhle je premenený na uridín (podporuje formovanie synapsií a kondíciu neurónov).
3.) Prevencia Alzheimerovej choroby
Starnutie mozgu so sebou prináša určité zmeny – chemické aj na úrovni energetického metabolizmu. Zhoršuje sa pamäť, spomaľujú sa reakcie, degenerujú membrány mozgových buniek a hladina acetylcholínu klesá. Všetky tieto zmeny súvisiace s vekom prispievajú k rozvoju neurodegeneratívnych chorôb - vrátane Alzheimerovej choroby a demencie. Zatiaľ čo nedostatok dopamínu je spájaný s rozvojom Parkinsonovej choroby, sú to práve neuróny produkujúce acetylcholín, ktorých počet sa znižuje ako prvý pri Alzheimerovej chorobe.2
4.) Podporuje uvolňovanie dopamínu
Citicolin zlepšuje produkciu acetylcholínu a zároveň zvyšuje uvoľňovanie dopamínu. Dopamín je neurotrasmiter, ktorý stojí predovšetkým za tým, akú máme náladu a pocity ktoré sa označujú ako „pocity odmeny a motivácie“. Určite to poznáte, pokiaľ máte vo zvyku vypracovávať si tzv. To do list. Dopamín je to to, čo stojí za dobrými pocitmi, keď dokončíte nejakú prácu av liste urobíte fajku. Znie to neuveriteľne, ale aj také maličkosti ako je odškrtnutie úlohy vyvoláva v našom mozgu chemickú reakciu. Takže ak máte problémy s nedostatkom motivácie a robí Vám problém doťahovať veci do konca CDP cholín je to pravé. Pomáha transportovať dopamín, čím zvyšuje jeho uvoľňovanie do mozgu. A vďaka tomu nepodľahneme prokrastináciu.
5.) Zdravie očí
Rovnako ako chráni nervy v mozgu a mieche, má citicolín rovnaký vplyv na zrakový nerv. Niekoľko štúdií s citicolínom preukázalo priaznivé účinky na zdravie očí, najmä v prípadoch tupozrakosti a glaukómu.3
 Neurohacker.jpg)
Upgradované zloženie nového Neurohackeru
V novom NEUROHACKERi sme stavili práve na CDP cholín a pre ešte lepšie výsledky sme ho spojili s fosfatidylserinom, ktorý má preukázateľné účinky v prevencii demencie a znižuje kognitívny pokles spojený so starnutím. Štúdie ukazujú, že užívanie 100 mg fosfatidylserínu 3x denne môže znížiť pokles mozgovej funkcie spojený so starnutím. 7
Celý komplex je zavŕšený extraktom z Ginkgo biloby, ktorá je jedným z najstarších stromov na svete a jej terapeutické účinky siahajú až do starovekej čínskej medicíny. Okrem významných protizápalových vlastností tiež znižuje oxidačný stres, spomaľuje degeneráciu neurónov a taktiež sa priamo podieľa na prekrvení mozgového tkaniva. Tým posilňuje kognitívne funkcie a dokonca je preukázané zlepšenie kognitívnych funkcií u osôb s Alzeheimerovou chorobou.8 Iná štúdia preukázala zlepšenie symptómov u osôb s demenciou.9
Nemáme múdre pilulky, ktoré zvýšia IQ, ale také, s ktorými ľahko a efektívne preplávate celým pracovným alebo študijným dňom s tými najlepšími výsledkami!
Veronika Halusková
Zdroje:
1. MCGLADE, Erin, Allison LOCATELLI, Julia HARDY, Toshikazu KAMIYA, Masahiko MORITA, Koji MORISHITA, Yoichiro SUGIMURA a Deborah YURGELUN-TODD. Improved Attentional Performance Following Citicoline Administration in Healthy Adult Women. 2012.
2. ALVAREZ, X A, R MOUZO, V PICHEL, et al. Double-blind placebo-controlled study with citicoline in APOE genotyped Alzheimer's disease patients. Effects on cognitive performance, brain bioelectrical activity and cerebral perfusion. 1999.
2. CAMPOS, E C, C SCHIAVI, P BENEDETTI, R BOLZANI a V PORCIATTI. Effect of citicoline on visual acuity in amblyopia: preliminary results. 1995.
3. ENGEL, R R, W SATZGER, W GÜNTHER, N KATHMANN, D BOVE, S GERKE, U MÜNCH a H HIPPIUS. Double-blind cross-over study of phosphatidylserine vs. placebo in patients with early dementia of the Alzheimer type. 1992.
4. CROOK, T, W PETRIE, C WELLS a D C MASSARI. Effects of phosphatidylserine in Alzheimer's disease. 1992.
5. KLINKHAMMER, P, B SZELIES a W.D HEISS. Effect of Phosphatidylserine on Cerebral Glucose Metabolism in Alzheimer's Disease. 1990.
6. KATO-KATAOKA, Akito, Masashi SAKAI, Rika EBINA, Chiaki NONAKA, Tsuguyoshi ASANO a Takashi MIJAMORI. Soybean-derived phosphatidylserine improves memory function of the elderly Japanese subjects with memory complaints. 2010.
7. YANG, Guoyan, Yuyi WANG, Jin SUN, Kang ZHANG a Jianping LIU. Ginkgo Biloba for Mild Cognitive Impairment and Alzheimer's Disease: A Systematic Review and Meta-Analysis of Randomized Controlled Trials. 2016.
8. SAVASKAN, Egemen, Heiko MUELLER, Robert HOERR, Armin VON GUNTEN a Serge GAUTHIER. Treatment effects of Ginkgo biloba extract EGb 761® on the spectrum of behavioral and psychological symptoms of dementia: meta-analysis of randomized controlled trials. 2017.