Pokiaľ ste o homocysteíne nikdy nepočuli, spozornite! Táto nenápadná aminokyselina prirodzene vzniká pri metabolizme esenciálnej aminokyseliny – methioninu. Avšak zvýšená hladina homocysteínu je tiež hlavným rizikovým faktorom závažných cievnych ochorení, ako je napríklad mŕtvica. Preto sa homocysteínu tiež prezýva toxická aminokyselina!
Čo je homocysteín a čo spôsobuje vysoká hladina homocysteínu?
Homocysteín je špecifický typ aminokyseliny, ktorá sa vytvára počas metabolických funkcií v našom tele. Ide o vedľajší produkt tzv. methylácie. V organizme prirodzene vzniká pri metabolizme aminokyseliny methionínu, v tzv. methionínovom cykle, zjednodušene povedané pri trávení bielkovín. Vo chvíli, keď konzumujeme bielkoviny, metionín sa premení na homocysteín a späť na metionín. Za normálnych okolností pre nás homocysteín nepredstavuje žiadny problém. Problém nastáva vo chvíli, keď je jeho hladina príliš vysoká.
Pokiaľ nie je hladina homocysteínu optimálna, nie je správne metabolizovaný, hromadí sa v tele a v podstate funguje ako toxín. To zvyšuje riziko zápalu v tele a následne môže spôsobiť problémy v kardiovaskulárnom, neourologickom a endokrinnom systéme. Vysoká hladina homocysteínu je častou príčinou zápalu tepien1 a preto je spojený s rozvojom srdcových ochorení.
Čo ovplyvňuje hladinu homocysteínu a aké sú príčiny zvýšenej hladiny homocysteínu?
Zvýšená hladina homocysteínu sa môže rozvinúť u detí i dospelých. Dôvodom prečo toto nastane, je okrem iného, aj nedostatok niektorých vitamínov skupiny B, najmä kyseliny listovej alebo vitamínu B12. V súvislosti s dostatočným príjmom týchto vitamínov bolo preukázané, že znížením hladiny homocysteínu, možno znížiť aj riziko kardiovaskulárnych ochorení.2 A nielen to! Rovnako tak klesne aj riziko neurodegeneratívnych ochorení ako je demencia alebo Alzheimerova choroba. Môžeme teda povedať, že hladina homocysteínu je z veľkej časti závislá od dostatku vitamínov skupiny B.
Jednou z príčin môže byť aj genetická predispozícia. Osoby s touto predispozíciou sa už narodia s mutáciou MTHFR. Jednoducho ide o to, že niektorí ľudia horšie metabolizujú vitamíny, minerály a bielkoviny. Mutácia génu MTHFR zmení to, akým spôsobom sa premieňajú živiny zo stravy na aktívne vitamíny, minerály a bielkoviny, ktoré môže telo využiť. Táto genetická mutácia môže tiež ovplyvniť hladiny hormónov a neurotransmitérov, funkciu mozgu, trávenie, hladinu cholesterolu a iné.
Predpokladá sa, že 30-50% ľudí môžu byť nositeľmi tejto mutácie. U ľudí, ktorí touto mutáciou netrpia, gény MTHFR produkujú enzýmy, ktoré premieňajú homocysteín na metionín. Čím menej enzýmov je vytvorených, tým horšie sú vplyvy na zdravie. Málo enzýmov následne zvýši hladinu homocysteínu a tým podporí vznik zápalu. Ľudia s mutáciou MTHFR produkujú až o 70-90% percent menej enzýmov potrebných na štiepenie homocysteínu.
Príznaky a dopady vysokej hladiny homocysteínu
Príznaky zvýšené hladiny homocysteínu môžu byť buď mierne alebo závažné v závislosti od toho, aké typy enzýmov a živín nám chýbajú. Väčšinou sa prvé príznaky objavia okolo 3. roku veku. Medzi prvé príznaky môžeme spomenúť napríklad horšie videnie, kostrové abnormality (špecifické u detí) alebo postupný rozvoj osteoporózy. Štúdia z roku 2014 ukazuje, že zvýšená hladina homocysteínu je spojená so zlou mineralizáciou a zníženou hustotou kostí. A stáva sa rizikovým faktorom zlomenín u starších osôb.3
Dnes už o homocysteíne vieme mnohé. A hlavný fakt je aj to, že vysoká hladina homocysteínu je často základný kameň mnohých iných ochorení a to vrátane:
- Kardiovaskulárnych ochorenie - ochorenie koronárnych tepien, infarkt, mŕtvica, vysoký krvný tlak a vysoký cholesterol.
- Zvýšené riziko Alzheimerovej choroby 4 a demencie.
- U detí to môžu byť vývojové abnormality.
- Pretiahnuté končatiny.
- Neurovývojové problémy ako je ADHD, autizmus alebo poruchy učenia.
- Migrény a bolesti hlavy.
- Psychické problémy - depresia, úzkosti, bipolárna porucha.
- Anémia, bolesti a vrodené vady.
Záver
Ukazuje sa, že hladina homocysteínu má tendenciu tiež stúpať s pribúdajúcim vekom, ale prispieť k tomu môže aj fajčenie alebo užívanie drog či liekov. Preto je životospráva kľúčovým ukazovateľom ako naše telo s homocysteínom pracuje. Medzi režimové opatrenia, ktoré môžete urobiť sami patrí doplnenie vitamínov skupiny B, predovšetkým kyseliny listovej vo forme METHYLFOLÁTU, vitamínu B6 a B12. Tiež k tomu prispieva dostatok pohybu, odpočinku, konzumácia predovšetkým čerstvých potravín s dostatkom vlákniny a znížiť konzumáciu zápalových potravín ako je lepok, cukor alebo konzervačné látky.
Veronika Halusková
1. OUDI, Mabrouka EL, Zied AOUNI, Chakib MAZIGH, Radhia KHOCHKAR, Ezzeddine GAZOUENI, Habib HAOUELA a Salem MACHGHOUL. Homocysteine and markers of inflammation in acute coronary syndrome. 2010.
2. MASON, Amy M, Paul CARTER, Stephen BURGESS a Susanna C. LARSSON. Homocysteine, B vitamins, and cardiovascular disease: a Mendelian randomization study. 2021.
3. EBESUNUN, M O, K O UMAHOIN, T O ALONGE a L A ADEBUSOYE. Plasma homocysteine, B vitamins and bone mineral density in osteoporosis: a possible risk for bone fracture. 2014.
4. CORRADA, Maria M, Claudia H KAWAS, Judith HALLFRISCH, Denis MULLER a Ron BROOKMEYER. Reduced risk of Alzheimer’s disease with high folate intake: The Baltimore Longitudinal Study of Aging. 2005.
Ak ste v článku zaznamenali chybu alebo preklep, dajte nám, prosím, vedieť na mail korektura@brainmarket.sk. Ďakujeme!