8 príznakov, že sa vaše úzkosti zhoršujú

Úzkostné poruchy sú vážnymi psychickými stavmi, ktoré môžu mať výrazný dopad na každodenný život jednotlivca. Zhoršovanie úzkostných symptómov môže byť alarmujúcim signálom, ktorý je dôležité rozpoznať a riešiť. 

Čo sú úzkosti? V hlavnej úlohe stres.

Úzkosti sú prirodzenou reakciou tela na stres a môžu sa prejavovať ako pocity napätia, obáv alebo strachu, ktoré môžu byť mierne až intenzívne. Tieto pocity sú často sprevádzané fyzickými príznakmi, ako je zrýchlený tep, potenie, tras, alebo zažívacie ťažkosti. Úzkosti vznikajú z rôznych príčin, vrátane genetických predispozícií, chemických nerovnováh v mozgu. Avšak chronické úzkosti sú problémom a môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života, a preto je dôležité ich rozpoznať a hľadať účinné spôsoby zvládania úzkostí a rozpoznať okamžik, kedy dôjde k ich zhoršeniu. Pozorujte frekvenciu vyššie spomenutých príznakov.

Chronický stres a úzkosti sú úzko prepojené stavy, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života. Chronický stres nastáva, keď je človek dlhodobo vystavený stresovým situáciám, ktoré neprestávajú alebo sa opakujú, a telo sa nedokáže adekvátne zotaviť. Tento neprerušovaný stav napätia aktivuje stresovú reakciu organizmu, čo vedie k trvalému zvýšeniu hladín stresových hormónov, ako je kortizol. Toto dlhodobé zvýšenie hladín stresových hormónov môže mať negatívny dopad na mozog, najmä na oblasti zodpovedné za reguláciu emócií, ako je amygdala a prefrontálny kortex. Amygdala, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri vnímaní hrozieb, môže byť nadmerne aktivovaná, čo vedie k zvýšenej ostražitosti a vnímaniu nebezpečenstva aj v bežných situáciách. Súčasne môže byť narušená funkcia prefrontálneho kortexu, ktorý je zodpovedný za racionálne myslenie a kontrolu emócií.

Tento nerovnovážny stav môže viesť k pocitom úzkosti, pretože telo a myseľ sú neustále v pohotovosti, pripravené reagovať na hrozby, aj keď žiadne skutočné nebezpečenstvo neexistuje. Výsledkom je, že aj bežné situácie môžu byť vnímané ako ohrozujúce, čo spôsobuje pocity napätia, strachu a obáv. Chronický stres teda postupne vyčerpáva telesné aj duševné zdroje, čo vedie k vyčerpaniu a následnému rozvoju úzkostí. Je preto dôležité nájsť spôsoby, ako efektívne zvládať stres, aby sa prešlo jeho chronickým následkom na duševné zdravie.

Ak si chcete prečítať, ako si poradiť so zvýšenou mierou stresu, pozrite sa na článok: 9 tipov, ako zvládať stres.

Ako poznám, že sa mi zhoršujú úzkostné stavy?

1.) Intenzívne obavy a nepokoj

Jedným z kľúčových príznakov zhoršujúcej sa úzkosti je intenzívny a neustály pocit obáv a nepokoja. Mozog pri úzkosti produkuje vyššie úrovne stresových hormónov ako je kortizol, čo spôsobuje hyperaktivitu v limbickom systéme, ktorý je centrom emócií v mozgu.

2.) Tras, tlak na hrudi, zrýchlený tep

Úzkosť môže vyvolávať rôzne fyzické prejavy, ako je zrýchlené dýchanie, búšenie srdca, potenie, tras a pocit zvieravosti na hrudi. Tieto symptómy sú reakciou na zvýšené napätie a aktivitu sympatického nervového systému. Tlak na hrudi je pravdepodobne tým najčastejším príznakom, ktoré sú často spojené s pocitom, že sa nemôžete dostatočne nadýchnuť. Frekvencia týchto príznakov môže byť tiež vodítkom k tomu, že je potrebné niečo v živote zmeniť.

3.) Problémy so spánkom

Zhoršujúca sa úzkosť často ovplyvňuje kvalitu spánku, čo môže viesť k nespavosti, prebúdzaniu v noci a nepríjemným nočným morám. Mozog v reakcii na úzkosť môže mať ťažkosti s prechodom do stavu pokoja a odpočinku. Večer sa preto už nezaoberajte ničím, čo by vás mohlo rozrušiť. Pokúste sa myslieť na príjemné veci, alebo tráviť čas s ľuďmi, ktorí vo vás vyvolávajú pozitívne emócie.

4.) Problémy s koncentráciou

Nadmerné obavy a stres môžu tiež ovplyvniť kognitívne funkcie mozgu, čo sa prejavuje ako ťažkosti so sústredením, zabúdaním a roztržitosťou. Úzkosť môže spôsobiť preťaženie mozgu, čo bráni jeho schopnosti efektívne spracovávať informácie. V tomto období nie sú výnimkou aj bolesti hlavy či migrény.

5.) Sociálna izolácia

Ľudia trpiaci zhoršujúcou sa úzkosťou často začínajú vyhýbať sa sociálnym interakciám a situáciám, ktoré by mohli spôsobiť ďalší stres. To môže viesť k izolácii a následne pocitu osamelosti, čo ďalej zhoršuje ich duševný stav.  Poznáte to tiež? Priatelia idú stranou a oveľa viac času trávite o samote. Aj to je jeden zo znakov zhoršenia úzkosti. 

6.) Strach a obavy

Úzkostné poruchy môžu vyvolávať iracionálne obavy a fóbie z určitých situácií, objektov alebo udalostí. Mozog začne spájať neutrálne podnety s výraznými pocitmi strachu a nebezpečenstva, čo môže mať za následok vyhýbanie sa týmto podnetom. Veľmi časté tiež bývajú stravy, ktoré si v hlave vytvoríme neustálym premýšľaním. Pokiaľ máme sklony k úzkostiam tak tento "overthink" nám môže ešte viac uškodiť. Ak nie ste vo fáze, kedy by ste sa vyhýbali priateľom, pokojne svoje obavy povedzte niekomu ďalšiemu. Možno vás uistí v tom, že vaše obavy nie sú na mieste.

7.) Zmeny nálady a podráždenosť

Zvýšená úroveň úzkosti môže mať vplyv na emočnú stabilitu jednotlivca, čo sa môže prejavovať ako časté zmeny nálady, podráždenosť a znížená tolerancia voči stresovým situáciám. Môžeme reagovať neprimerane a v ďalšej fáze sa toto skratové jednanie môže preklopiť v apatiu. 

8.) Únava a nevysvetliteľný tras

Dlhodobá úzkosť môže spôsobiť chronickú únavu a pocit vyčerpania. Mozog v reakcii na neustály stres môže vyčerpávať energetické zdroje, čo vedie k fyzickej aj psychickej vyčerpanosti. Môžete sa už ráno prebúdzať unavení s nedostatkom motivácie.

Čo sa deje v mozgu?

Počas zhoršujúcej sa úzkosti sa v mozgu odohráva rada komplexných procesov. Centrálny nervový systém reaguje na vonkajšie aj vnútorné stresory produkciou vyšších úrovní neurotransmiterov, ako je noradrenalín a serotonín, ktoré ovplyvňujú náladu a reakciu na stres. Kortizol, hlavný hormón zodpovedný za reakciu na stres, je tiež produkovaný v nadmernom množstve, čo spôsobuje fyziologické zmeny ako je zvýšený tep a rýchly dych.

Ako reagovať na zhoršujúcu sa úzkosť? Dajte seba na prvé miesto!

Ak si všimnete týchto príznakov u seba alebo u blízkej osoby, je dôležité konať včas. Profesionálna pomoc psychológa alebo psychiatra môže byť kľúčová pre zvládnutie úzkostných symptómov. Okrem toho môžu pomôcť aj metódy ako je meditácia, cvičenie relaxačných techník, pravidelný pohyb a správna výživa, ktoré môžu podporiť zdravie mozgu a celkový duševný stav.

Praktické tipy

• Plánujte si pravidelný čas na koníčky: Zaistite si, že každý deň alebo týždeň budete mať čas venovať sa aktivitám, ktoré vás bavia a prinášajú vám radosť.
• Stanovte si hranice: Naučte sa povedať "nie" aktivitám a povinnostiam, ktoré vás zbytočne zaťažujú a pridávajú stres.
• Vytvorte si relaxačné rituály: Zavedenie denných rituálov, ako je večerné čítanie knihy, teplý kúpeľ alebo meditácia, môže pomôcť znížiť úzkosť a podporiť pokojný spánok.
• Udržujte sociálne väzby: Pravidelne sa stretávajte s priateľmi a rodinou, ktorí vás podporujú a chápu. Sociálna podpora je kľúčová pre duševnú pohodu.
• Cvičenie a pohyb: Pravidelná fyzická aktivita, či už ide o prechádzky, jogu alebo akýkoľvek iný šport, môže výrazne znížiť stres a úzkosť.
• Venujte sa mindfulness a dychovým cvičeniam: Praktiky mindfulness, ako je meditácia alebo hlboké dýchanie, môžu pomôcť upokojiť myseľ a znížiť úzkostné pocity.
• Pravidelné užívanie horčíka: pomáha regulovať hladiny neurotransmiterov v tele, vrátane GABA (kyselina gama-aminomaslová), ktorá je inhibičný neurotransmiter. GABA má upokojujúce účinky na mozog a môže pomôcť znižovať pocit úzkosti a zlepšovať kvalitu spánku. Navyše znižuje úroveň stresových hormónov, ako je kortizol.

Pri zhoršení úzkostí je kľúčové dať seba na prvé miesto a starať sa o svoje duševné zdravie. Je nevyhnutné venovať čas odpočinku a relaxácii, či už cez svoje obľúbené koníčky, trávenie času s priateľmi alebo rodinou, alebo prosto tým, čo vás teší a upokojuje. Uvedomenie si vlastných potrieb a ich uprednostnenie môže poskytnúť potrebný priestor a čas na regeneráciu a nájdenie vnútorného pokoja. Pamätajte, že vaša pohoda a duševné zdravie sú najdôležitejšie a zaslúžia si pozornosť a starostlivosť.

 Veronika Halusková

1. HEWLINGS, Susan a Douglas S KALMAN. A Randomized, Double-Blind, Placebo-Controlled, Comparator Trial Evaluating Magtein® Magnesium Supplement on Quality of Life as Related to Levels of Stress, Anxiety, Fear and Other Indicators. 2022.

2. Noah, L., Dye, L., Fer, B., Mazur, A., Pickering, G., & Pouteau, E. (2021). Effect of magnesium and vitamin B6 supplementation on mental health and quality of life in stressed healthy adults: Post‐hoc analysis of a randomised controlled trial. Stress and Health, 37, 1000 - 1009.