6 mýtov a poloprávd o káve: Počuli ste o nich tiež?

Káva je jedným z najobľúbenejších nápojov na svete. Pre mnohých je ranný šálka kávy nezameniteľným rituálom a kľúčom k úspešnému začiatku dňa. Napriek tomu okolo kávy koluje mnoho mýtov a poloprávd, ktoré môžu viesť k nesprávnym záverom o jej vplyve na zdravie. V tomto článku sa pozrieme na šesť najčastejších mýtov o káve a ponúkneme vám presné informácie podložené vedeckými poznatkami.

1) Káva dehydratuje telo

Jedným z najrozšírenejších mýtov o káve je ten, že jej konzumácia vedie k dehydratácii organizmu. Táto predstava vznikla z dôvodu, že kofeín, obsiahnutý v káve, pôsobí ako mierne diuretikum – zvyšuje produkciu moču, čo teoreticky znamená, že by mohol zvyšovať riziko dehydratácie. Je to ale skutočne pravda?

Štúdie preukázali, že kofeín má síce mierny diuretický účinok, ale tento účinok je minimálny, najmä u ľudí, ktorí kávu konzumujú pravidelne. Telo si na kofeín postupne zvyká a tento diuretický efekt sa znižuje. Navyše, káva sa skladá z takmer 98 % vody, čo znamená, že pri jej pití do tela dodávate tekutiny. Príjem tekutín z kávy môže prispieť k celkovému dennému príjmu vody, najmä ak kávu konzumujete pravidelne a v rozumnom množstve. Podľa výskumov tiež káva nepôsobí na telo výraznejším dehydratujúcim spôsobom než iné nápoje. Štúdie, ktoré porovnávali hydratáciu po konzumácii kávy s hydratáciou po pití vody, ukázali, že medzi nimi nie je významný rozdiel. Káva tak môže byť pokojne súčasťou vášho denného príjmu tekutín.¹

Aj keď káva nepôsobí výrazne dehydratujúcim spôsobom, je dobré kombinovať jej pitie s dostatočným príjmom čistej vody. Ak pijete kávu ráno, nezabudnite zároveň vypiť pohár vody, aby ste doplnili tekutiny po nočnom spánku. Ak si kávu dávate počas dňa, pite vodu priebežne, aby bol váš organizmus správne hydratovaný.

2) Káva zvyšuje riziko srdcových ochorení

Ďalšou častou obavou spojenou s pitím kávy je jej údajne negatívny vplyv na srdce a kardiovaskulárny systém. Mnoho ľudí sa obáva, že pravidelná konzumácia kávy zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku, srdcových chorôb či infarktu. Táto myšlienka vznikla čiastočne z toho, že kofeín môže krátkodobo zvýšiť krvný tlak. Aká je ale skutočnosť?

Krátkodobý nárast krvného tlaku po konzumácii kávy je reálny, ale tento efekt je obvykle mierny a prechodný, najmä u ľudí, ktorí kávu pijú pravidelne. U týchto jedincov si telo postupne na kofeín zvyká a jeho vplyv na krvný tlak sa stáva minimálnym. Dlhodobé štúdie na túto tému dokonca ukazujú, že mierna až stredná konzumácia kávy (3-4 šálky denne) nie je spojená so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Naopak, niektoré štúdie naznačujú, že pravidelné pitie kávy môže mať ochranný účinok na srdce. Káva je bohatá na antioxidanty a ďalšie bioaktívne látky, ktoré môžu podporovať zdravie ciev a srdca. Podľa niektorých výskumov môže pitie kávy dokonca znižovať riziko určitých ochorení. Samozrejme, kľúčom je umiernenosť – nadmerná konzumácia kávy, najmä s vysokým obsahom cukru a tuku (napr. krémové kávy, sladené latte), by mohla mať negatívne dopady na zdravie.^2,3

Ak máte vysoký krvný tlak alebo iné kardiovaskulárne problémy, konzultujte konzumáciu kávy so svojím lekárom. Pre väčšinu zdravých dospelých ľudí je mierna konzumácia kávy (3-4 šálky denne) bezpečná a môže byť dokonca prospešná vďaka obsiahnutým antioxidantom. Pite kávu bez pridaného cukru a smotany, alebo zvoľte zdravšie alternatívy, ako je rastlinné mlieko.

3) Káva spôsobuje nespavosť

Mnoho ľudí sa obáva piť kávu v neskorých hodinách, pretože verí, že kofeín v nej obsiahnutý povedie k nespavosti alebo naruší kvalitu spánku. Tento mýtus, ač by bolo skôr na mieste označenie polopravda, má svoje korene v dobre známom stimulačnom účinku kofeínu na centrálny nervový systém. Je však káva skutočne takým narušiteľom spánku?

Kofeín je stimulant, ktorý ovplyvňuje nervový systém a blokuje receptory adenozínu – látky, ktorá signalizuje telu, že je čas na odpočinok. Tým spôsobuje pocit bdelosti a energie. Účinky kofeínu sú však individuálne a závisia od mnohých faktorov, vrátane vašej citlivosti na kofeín, konzumovaného množstva, frekvencie pitia a doby, keď kávu pijete.⁴

U väčšiny ľudí je účinok kofeínu badateľný niekoľko hodín po konzumácii, obvykle okolo 4-6 hodín, ale u citlivejších jedincov môže trvať dlhšie. To znamená, že ak vypijete kávu v neskorých popoludňajších alebo večerných hodinách, skutočne to môže ovplyvniť váš spánok. Na druhej strane, ak kávu pijete prevažne ráno a dopoludnia, pravdepodobnosť narušenia spánku sa výrazne znižuje. Tu záleží na tom, ako váš organizmus kofeín spracováva.

Ak ste citliví na kofeín alebo máte problémy so spánkom, obmedzte konzumáciu kávy v neskorých hodinách. Ideálne je vypiť posledný šálok okolo poludnia až 14. hodiny, aby mal organizmus dostatok času kofeín spracovať. Pre tých, ktorí majú radi kávu večer, môže byť riešením káva bez kofeínu, ktorá ponúka plnú chuť bez rizika narušenia spánku.

4) Kvalitná káva je kyslá

Existuje predstava, že iba kyslá káva je znakom vysokej kvality a dobrého spracovania. Pravdou však je, že kyslosť nie je jediným meradlom kvality kávy. Naopak, kyslosť môže byť často nesprávne interpretovaná ako horkosť alebo trpkosť, čo je dôsledok nesprávnej prípravy alebo spracovania kávových zŕn.

Kyslosť v káve môže byť žiaduca, ale záleží na spôsobe spracovania zŕn a osobných preferenciách. Vysoká kvalita kávy sa pozná nielen podľa kyslosti, ale aj podľa komplexnosti chutí, vyváženosti, sladkosti a textúry. Káva má prirodzene kyslý charakter vďaka prítomnosti organických kyselín, ako je kyselina chlórgenová alebo kyselina jablčná. Napriek tomu, extrémne kyslá chuť môže byť znakom nedostatočného praženia alebo nesprávnej prípravy.

Kávy z rôznych oblastí sveta majú svoje špecifické chuťové profily. Napríklad kávové zrná z východnej Afriky (napr. Etiópia alebo Keňa) majú spravidla ovocnú a kvetinovú kyslosť, zatiaľ čo kávy z Južnej Ameriky (napr. Brazília) bývajú sladšie, jemnejšie a menej kyslé. To, čo považujete za „kvalitnú kávu“, je teda veľmi subjektívne a závisí na individuálnych preferenciách a vkuse.

Kvalitná káva je tá, ktorá má čistú, komplexnú a vyváženú chuť. Kyslosť môže byť súčasťou jej profilu, ale nemusí byť extrémna alebo nepríjemná. Správne praženie a príprava umožňujú vyniknúť prirodzeným chuťam kávových zŕn, a to bez ohľadu na to, či je káva viac kyslá, horká alebo sladká.

5) Cukor a mlieko do kávy nepatrí

Milovníci čistej kávy často vravia, že káva by mala byť konzumovaná iba vo svojej „čistej“ podobe, teda bez cukru, mlieka alebo ďalších prísad. Pridávanie týchto ingrediencií vraj kazí chuť kávy a znižuje jej kvalitu. Tento mýtus vyvoláva pocit, že jediný správny spôsob pitia kávy je čierna bez cukru. Ale je to skutočne tak?

Pridávanie cukru alebo mlieka do kávy je otázkou osobnej preferencie. Cukor a mlieko môžu tlmiť horkosť a zvýrazniť sladkosť i iné chuťové tóny, čo pre mnohých robí kávu príjemnejšou. V skutočnosti môže kvalitná káva pri správnej príprave ponúknuť tak bohatý chuťový profil, že si ju niektorí ľudia radi vychutnajú bez prísad. Napriek tomu to neznamená, že pridanie cukru alebo mlieka je chybou.

Mlieko v káve, ako v prípade cappuccina, latte alebo flat white, nielen dodáva krémovú textúru, ale tiež vyvažuje kyslosť a horkosť kávy. Preto sú takéto kombinácie obľúbené v kaviarňach po celom svete. Dokonca aj profesionálni baristi často používajú cukor, ak chcú zdôrazniť sladkosť určitej kávovej zmesi.

Neexistuje „správny“ alebo „nesprávny“ spôsob, ako si kávu pripraviť. Ak máte radi svoju kávu s trochou mlieka alebo cukru, nie je dôvod sa tejto praxe vzdať. Káva je nápoj, ktorý si má každý vychutnať podľa svojich chutí. Kľúčom je iba jej kvalitná príprava a výber čerstvých surovín – čerstvo mletých kávových zŕn, kvalitného mlieka alebo alternatívnych rastlinných nápojov. Záverečne možno povedať, že pitie kávy je predovšetkým o osobnom zážitku. Nech ju pijete čiernu alebo s mliekom a cukrom, je dôležité, aby ste si svoj šálok vychutnali tak, ako to máte radi.

6) Espresso je kofeínový zabijak

Mnoho ľudí má za to, že espresso je ten najintenzívnejší a najkofeínovejší druh kávy, ktorý vás okamžite „nakopne“ vďaka obrovskému množstvu kofeínu. Espresso je často vnímané ako káva pre „tvrdňákov“ – malá, silná dávka plná kofeínu, ktorá vás prebudí v niekoľkých dúškoch. Je to ale pravda?

Tento mýtus vychádza z mylnej predstavy, že intenzita chuti sa rovná vysokému obsahu kofeínu. Pravdou však je, že obsah kofeínu v espresse nie je taký veľký, ako sa môže zdať. Espresso má skutočne výraznú chuť, ale to je spôsobené spôsobom prípravy, pri ktorom sa z kávy extrahuje viac olejov a chutí, nie nevyhnutne viac kofeínu.

Pri príprave espressa prechádza horúca voda rýchlo cez jemne mletú kávu pod vysokým tlakom, čo spôsobuje, že sa do nápoja dostane mnoho chutí, ale nie tak veľa kofeínu ako pri iných metódach. Napriek tomu, že espresso má vyššiu koncentráciu kofeínu na mililiter než napríklad prekvapkávaná káva, obvykle sa pije v menšom množstve (25–30 ml).

Na rozdiel od toho šálka filtrované kávy o objeme 200 ml obsahuje v skutočnosti oveľa viac kofeínu, a to z dôvodu dlhšej doby extrakcie a väčšieho množstva použitej kávy. Káva pripravená metódou prekvapkávania alebo French press tak môže obsahovať dvakrát až trikrát viac kofeínu než typické espresso.

Koľko kofeínu obsahuje espresso?

V priemere obsahuje jedno espresso (25–30 ml) približne 60–80 mg kofeínu. Pre porovnanie, štandardný šálka prekvapkávanej kávy (200 ml) môže obsahovať 80–120 mg kofeínu, a niekedy aj viac v závislosti na spôsobe prípravy a množstve použitej kávy. To znamená, že espresso vás „nakopne“ najmä vďaka svojej silnej chuti a rýchlemu pôsobeniu, ale pokiaľ ide o celkové množstvo kofeínu, často zaostáva za inými metódami prípravy kávy. To znamená, že espresso vás „nakopne“ predovšetkým vďaka svojej silnej chuti a rýchlemu pôsobeniu, ale pokiaľ ide o celkové množstvo kofeínu, často zaostáva za inými metódami prípravy kávy.

Ako si teda espresso vychutnať?

Espresso je skvelou voľbou, pokiaľ hľadáte rýchlu a intenzívnu dávku kávy. Vďaka menšiemu objemu a bohatej chuti ho môžete piť aj viackrát počas dňa bez toho, aby ste prijali nadmerné množstvo kofeínu. Pokiaľ máte radi silnú chuť kávy, ale nechcete to preháňať s kofeínom, môže byť espresso skvelou voľbou.

Záver

Káva je komplexný nápoj s bohatou históriou a mnohými zdravotnými benefitmi. Napriek tomu okolo nej koluje množstvo mýtov, ktoré môžu viesť k mylným predstavám o jej vplyve na zdravie. Ako sme si ukázali, káva nemusí byť v rozumnom množstve škodlivá – naopak, môže byť cenným zdrojom antioxidantov a látok podporujúcich zdravie srdca a ciev. Kľúčom je umiernenosť a poznanie vlastného tela, pretože každý na kofeín reaguje trochu inak. Nenechajte sa teda ovplyvniť mýty, vychutnajte si svoju obľúbenú šálku kávy a riaďte sa tým, ako na vás káva skutočne pôsobí.

¹Grandjean, A. C., Reimers, K. J., Bannick, K. E., & Haven, M. Caffeine intake and hydration status: a review. Journal of Human Nutrition and Dietetics, 2000, 13(6), s. 419–430. ISSN 0952-3871. DOI: 10.1046/j.1365-277X.2000.00250.x.

²Mesas, A. E., Leon-Munoz, L. M., Rodriguez-Artalejo, F., & Lopez-Garcia, E. The Effect of Coffee on Blood Pressure and Cardiovascular Disease in Hypertensive Individuals: A Systematic Review and Meta-Analysis. American Journal of Clinical Nutrition, 2011, 94(4), s. 1113-1126. ISSN 0002-9165. DOI: 10.3945/ajcn.111.016667.

³Wu, J. N., Ho, S. C., Zhou, C., Ling, W. H., Chen, W. Q., & Wang, C. L. Coffee consumption and risk of coronary heart diseases: a meta-analysis of 21 prospective cohort studies. International Journal of Cardiology, 2009, 137(3), s. 282–291. ISSN 0167-5273. DOI: 10.1016/j.ijcard.2008.06.051.

⁴Smith, A. The Psychopharmacology of Caffeine. In Human Psychopharmacology, 2002, 17(2), s. 185-188. ISSN 1099-1077. DOI: 10.1002/hup.398.